Voľby skončili a hlasy sú spočítané. Niekde sa oslavovalo s takou energiou, že to takmer Sulíkovi zmrzačilo ruku, niekde sa tancovalo, ako u cigáňov a niekde sa „zábava“ rozpustila po oznámení výsledkov.
Veľkým víťazom volieb je Marián Kotleba a jeho ĽSNS. Tieto voľby jeho stranu aspoň na toto volebné obdobie legitimizovali. Konečne ho zavolali do diskusných relácií, konečne sa mohol vyjadriť aj sám a nie len prostredníctvom Denníka N, SME alebo iných „zaručene informovaných“ zdrojov. Mnoho ľudí šokoval tým, že sa jedná o normálneho a uvážlivého človeka. Po mediálnej propagande asi čakali na potetovaného, opitého futbalového diváka, čo bude ohrozovať svoje okolie.
Hlavným víťazom volieb je však bratislavský princ veksláckej elity – Boris Kollár. Do parlamentu spolu so sebou doviedol pestrý vejár všetkého možného, cez známych podvodníkov až po moderátorku. Má síce skoro najmenej poslancov, ale tí stoja za to. Svoj projekt začal v septembri minulého roku a dokázal ukradnúť viac ako 6% hlasov v rámci celej krajiny. Takýto úspech je aj v takej bizarnej krajine akou je Slovensko, nevídaný. Do tohto momentu netuším, či má nejaký program, čo chce vlastne robiť a som si takmer istý, že to nevie ani on. Kollár toho vie celkom veľa. Úspešne predával bony, rifle, digitálky. Popri tom menil peniaze (koruny na marky a doláre a naopak). Sem tam kšeftoval s čim sa dalo a nakoniec sa stal legálnym podnikateľom. Ako každý podnikateľ jeho druhu má svoju „story“ ako sa stal milionárom. Kúpil počítač za sto dolárov a predal za desať tisíc. Potom to rozbehol vo veľkom a tak to išlo. S podobným príbehom kedysi strašil Jožo Majský.
Dnes je Boris ešte slávnejší, ako bol a nepochybne bude ešte bohatší, ako do politiky vstúpil. Na jeho voličoch je jasne vidieť, že im je úplne jedno, kto ich bude „akože zastupovať“, hlavne nech často vystupuje v Smotánke a sem tam sa zahrá na filantropa.
Víťazom je aj Sulík a jeho nová SaS. Dosiahol výsledok, ktorý asi nečakal, ale dosiahol ho úplne sám a nikoho k tomu nepotreboval. Nedopustil sa chyby z minulých volieb, keď dovolil svojmu tímu občas vystupovať. Všetko riešil sám a nakoľko je kompetentný a nepochybne verbálne zdatný, tak to doviedol až k dvojnásobnému výsledku, ako očakával. Jeho prehrou je, že zmysluplnú vládu nikdy nezloží.
To isté sa dá povedať aj o Matovičovi. Vedie združenie, ktoré je vlastne len on sám a na jeho popularite a šikovnosti sa priživuje ďalších 149 inak nerealizovateľných ľudí.
Keď som videl v televízii Andreja Danka z SNS, tak som si myslel, že sa po volebnom úspechu opil a nevie rozprávať. Po krátkom čase bolo evidentné, že tento človek, čo uvádza že je advokát (!!), prakticky nevie zložiť súvislú vetu. Rozpráva dlho, ako keby bez nejakého konceptu a nikto netuší, čo chce povedať. Čítal som od slávnej „učiteľky počtov“ Anny Malíkovej – Belousovovej, že Danko sa narodil v maďarskej rodine a slovenčinu sa naučil až neskôr. Možno aj to je dôvod jeho verbálnej nekompetencie (v slovenskom jazyku). Intelektuálnu zaostalosť to však neospravedlňuje.
Ťažko porazený je údajný a sám sebou nominovaný „líder pravice“ Radoslav Procházka. Len vďaka obrovskému šťastiu sa do parlamentu vôbec dostal. Jeho sponzori z Penty určite zbystrili pozornosť a nepochybne už dnes hľadajú nového „lídra pravice“. Dlhy možno Procházka stihne zaplatiť ale ako politik s ambíciou byť premiérom skončil.
Porazený je vlastne aj Béla Bugár. Jeho projekt maďarsko- slovenského zlepenca, čo má osloviť menej radikálnych Maďarov a liberálne sa tváriacich Slovákov funguje viac ako výťah do parlamentu pre slovenské politické mŕtvoly a skutočným Maďarom to už začína liezť na nervy. Štatistiky jednoznačne ukazujú, že v silno maďarských okresoch Béla strácal na Stranu maďarskej komunity a pomohli mu len veľké mestá a slovenskí idealisti.
Ficov Smer je síce víťazom, ale vzhľadom na investované prostriedky je jeho výsledok asi taký, ako keby vo výrobnom závode Volkswagenu v Devínskej novej Vsi vyprodukovali ako nový model Škodu Favorit. V zásade to ide (chvíľu), zatáča do prava aj do ľava, ale predať sa to nedá.
Fico je závislý na tom, aby niekto úplne zľavil zo svojich deklarovaných hodnôt a dal sa s ním do spoločného biznisu.
Ostatných porazených budem hodnotiť v článku, ktorý uverejní DP zajtra.
Milan Horváth
Politický analytik
pán. Horváth
Hodnotiť „Intelektuálnu zaostalosť“ resp. nezaostalosť – podľa toho či človek rozpráva rýchlo alebo pomaly – hovorí niečo o autorovej zaostalosti.