Tento víkend budú na Slovensku voľby do NRSR. V našej redakcii sme však práve spočítali hlasy, ktoré nám priniesli zamestnanci Penty a Nadácie otvorenej spoločnosti pána George Sorosa. Takže formálne hlasovanie, ktoré prebehne v sobotu večer a potom ešte pár dní už výsledok volieb nemôže ovplyvniť. Ľudí z Penty sme pohostili ruskou vodkou, aby sa cítili ako doma a sorošových emisárov sme v duchu ich tradícií pohostili macesmi s cesnakovou nátierkou a dostali hlt kóšer vína značky Moja Johanka z pet fľaše.
Nikto v redakcii nebol prekvapený víťazstvom Róberta Fica a jeho mafiánskej „zbornej komandy“. Slovenská inteligencia a vzdelanosť sa opäť raz prejavila v tom najlepšom svetle. Ľud uveril, že Fico prestane kradnúť a začne ich chrániť. Nebude robiť pre seba, ale bude robiť pre ľudí. Jeho víťazstvo síce nie je také presvedčivé, ako oznamovali „proroci z Východu“ menovite Michal Horský, Sergio Chelemendik a ostatné kapacity. Nič – menej, Ficovi zostáva imunita a bude istotne pokračovať ďalej. Aby som to zhrnul – istoty nám nikto nezoberie.
Na druhom mieste sa usadil nevinne vyzerajúci chlapec s mafiánsky znejúcim názvom strany – Sieť. Tento ušatý nešťastník bol určite tým, ktorému spolužiaci na základnej škole namáčali hlavu do záchodovej misy a aby som sa vyjadril moderne – „to ho posunulo, získal odvahu a presadil sa v politike“. Pracovníci Penty u nás v redakcii nadávali, že na to koľko v kampani prejebal peňazí je ten výsledok dosť slabý, ale veria, že sa s Ficom dohodne a všetko vráti.
Ďalší umelec, ktorému sa podarilo zjednotiť trochu Maďarov s inak nepoužiteľnými politickými turistami, ktorých materinskou rečou je (dúfam) slovenčina, skončil ako tretí. Béla sa vždy vedel dohodnúť. Nikomu nevadí, kradne potichu a predstiera skromnosť. Jednak pomohol ťažko zvoliteľným kandidátom ku miestu poslanca a on, ktorý v podstate už robí na percentá môže predstierať že zastupuje Maďarov a ešte aj medzi nimi sa hrať na inteligenta.
Na Ficovu nesmiernu zlosť urobil pekný výsledok Matovič. Ako sa tá jeho strana, alebo čo to je, volá – nebude najskôr vedieť ani on, ale všetci volili určite jeho. Doviezol do parlamentu odporného Lipšica a všeličo iné, ale poznajúc matovičov manažment – títo ľudia budú poslúchať, inak pôjdu na detektor lží, alebo ich nahrá na video pri súloži a pustí na youtube.
Slovenská neschopnosť pamätať si udalosti spred dvoch dní sa najlepšie prejavila na dvojici KDH a SNS. Tak KDH je vlastne dnes jedinou stranou, čo bola od roku 1990 vždy zvolená do parlamentu. Nikdy vlastne ani nebola veľmi kresťanská, vždy v nej hľadali svoju politickú tvár aj naši židovskí spoluobčania (tu im kresťanstvo výnimočne nevadilo). Čo majú spoločné z SNS je vlastne len to, že používajú prívlastok „kresťanské“ podobne, ako SNS „národná“, čo automaticky u inteligentnej časti Slovákov (tých je samozrejme zdrvujúca väčšina) predstavuje neomylný ukazovateľ smeru volebného lístku.
Do parlamentu sa prepašovala SaS. Sulíkova zmes predstavuje pre trochu vzdelanejších Slovákov čosi ako inú kategóriu politickej strany. Jednak Sulík na rozdiel od minulosti nedovolí ostatným straníkom a kandidátom veľmi rozprávať a sám je celkom kompetentný, čo ho v diskusiách robí odborníkom. Okrem toho sa preslávil diskusiami v nemeckej a rakúskej televízii, kde zosmiešnil socialisticko-boľševických poslancov okupovaného Nemecka. Jeho kandidátka však až tak optimisticky nevyzerá a predstavuje mimoriadne multikultúrny konglomerát všetkého, čo sa na Slovensku našlo.
Premiéru v parlamente zažívajú dva exotické kusy. Kollár a Kotleba. Povestný bratislavský vekslák, ktorý sa pretransformoval na podnikateľa, potom na playboya a veľkoploditeľa všetkého možného, až po filantropa a nakoniec aj politika (hoci na billboardoch tvrdil, že politikom nie je). Nakoniec sa ním teda predsa len stal. Na jeho živote sa nič nezmení, do roboty chodiť nebude musieť a imunitu už dávno mal od Fica a jeho režimu. Možno využije zadarmo MHD, alebo vlaky ŽSR.
Pre Kotlebu to je parlamentná premiéra, hoci ako samosprávny úradník už funguje pár rokov. Na jeho sklamanie bude mať ešte menej moci, ako má teraz – vlastne nebude mať žiadnu. Na rozdiel od Kollára však Marián určite využije všetky benefity, ktoré poslanecký mandát dáva. Zadarmo letenky, stravné lístky, MHD a vlaky.
Pred bránami zostane druhá maďarská strana. Je to síce oveľa maďarskejšia strana, ako tím Bélu Bugára, ale majú katastrofálny marketing. Pôsobia ešte horším dojmom, ako v skutočnosti sú. Niektorí kandidáti sa prejavujú, ako keby mali falošné vysvedčenia a diplomy, nakoľko by človek neveril, čo všetko môže úspešne zmaturovať.
Veľkým prepadákom volieb sú tri strany, ktoré do volieb veľa investovali a nedosiahli takmer nič. Pritom sa pomerne dávno dozadu vedelo (alebo tušilo), že to takto nejako dopadne. O SDKÚ sa voliči asi dozvedeli z kampane, že stále kandidujú a že ich farba je modrá. O Miškovovi platí to isté, len s tým, že z neznámeho dôvodu poobliekal svojich ľudí do čierneho a zvyšok bol žltý. Na človeka, čo svoje bohatstvo vybudoval na marketingu je to nesmierne slabý výsledok.
Pani Babitzová podľa očakávania zostala tam, kde začala. Vôbec netuším, koho oslovovala a hlavne čím. Ku koncu sa mi zdalo, že chce obťažovať s ženskou agendou, ale zabudla, že slovenské ženy milujú len seriály a Fica.
Nebudem spomínať ostatných. Tvrdiť, že komunisti neuspeli je hlúposť. Veď vyhrali voľby. To, že ich strana C alebo D alebo možno F s autentickým názvom KSS skončila s percentom dorovnáva Gaussovu krivku inteligencie obyvateľstva. Z ľavej strany krivky.
Čakajú nás svetlé časy.
Milan Horváth
Politický komentátor
