Manželka prezidentského kandidáta Štefan Harabína, Gabriela Harabínová sa rozhodla, že svojho manžela podporí a podporuje aj verejne. Na svojom FB profile začala zverejňovať videá na podporu svojho muža, kde vyzýva ľudí, aby prispeli na prezidentskú kampaň „čo i len jedným centom“.
Viacerí darcovia naozaj zareagovali a poslali prezidentskému kantidátovi 0,01 EUR. Tie poznámky pri platbe však asi prezidenského kandidáta nepotešili a zmienila sa o nich aj pani Gabriela vo videu.
Kto je kandidát na prezidenta Štefan Harabín a ako sa sám opisuje na svojej web stránke:
Narodil som sa 4. 5. 1957 v obci Ľubica ako najmladší z 10 súrodencov. Otec Vasiľ Harabin a matka Anna Harabinová celý život pracovali ako roľníci.
Základnú školu som ukončil v roku 1972, Gymnázium P. O. Hviezdoslava v Kežmarku o štyri roky neskôr a štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach som v roku 1980 úspešne zavŕšil červeným diplomom. Od žiackych čias až po odchod do Bratislavy som aktívne reprezentoval rodnú obec Ľubicu vo futbale a stolnom tenise. Ročnú základnú vojenskú službu som absolvoval v mestečku Stříbro.
Som druhýkrát ženatý. Manželka Gabriela Harabinová pochádza tiež spod Tatier z obce Hranovnica. Som pravoslávneho vierovyznania a manželka je katolíčka. Mám 4 deti, Branislava, Kamilu, Tamaru a Katarínu a 5 vnúčat Viliama, Vasiľa, Matyasa, Malvínu a Timoteja.V rozpätí rokov 1981 až do 1989 som pôsobil ako sudca Okresného súdu Poprad, v roku 1990 Krajského súdu Košice a v roku 1991 ma parlament zvolil za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rokoch 1998 až 2003 a 2009 až 2014 som zastával post predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky. Na post ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády pre legislatívu som nastúpil 4. 7. 2006 a pôsobil som vo funkcii 3 roky do 22. 6. 2009. Ako predseda trestného senátu Najvyššieho súdu som pojednával až do roku 2019. Priezvisko HARABIN som zdedil po otcovi. V nejednom človeku vzniká otázka, čo znamená slovo „harabin“ v slovenčine. Keď prvú samohlásku „a“ dáme nakoniec vznikne slovo „hrabina“, ktoré je nám všetkým podstatne významovo známejšie. Ľudovo sa užívajú slová odvodené od názvov stromov ako dubina, bukovina či smrečina. V mojom prípade sa s priezviskom snúbi neodmysliteľný, prirodzený a vrúcny vzťah k prírode, pôde, k vlasti.
Harabinovci žijú pod Tatrami. Rodičia pochádzajú z Osturne, rázovitej zamagurskej obce. Som desiate a posledné dieťa. Otec pracoval a živil našu rodinu ako samostatne hospodáriaci roľník mimo obdobia, keď zarábal ako baník v USA. Tvrdá práca čakala všade, hlavne na poli a v hospodárstve. Rodičia nás viedli k pracovitosti, pokore a viere Bohu, vychovávali nás tak, ako je tradíciou v každej slovenskej rodine – k zodpovednosti, súdržnosti a dôstojnosti. Moje detstvo, moja rodina, priatelia a kamaráti, krásna slovenská príroda ma formovali ako človeka. Ďakujem rodičom, mojim súrodencom i priateľom, že mi bolo umožnené získať kvalitné vzdelanie a byť platným a užitočným v spoločnosti. Byť sudcom, súdiť ľudí a rozhodovať o tak vážnych veciach, ako je umiestnenie človeka do väzenia, si rozhodne vyžaduje pevnú osobnosť, zároveň aj zodpovednosť a dôstojnosť v konaní.
spracred.
