Nórsky internetový portál The Barents Observer prezentuje rozbehnutú výstavbu infraštruktúry plynového poľa Charasavejskovo na pobreží Karského mora.
Práce v ďalekej Jamalskej tundre sú v plnom prúde od marca 2019, keď bol oficiálne zahájený vývoj poľa.
Prezident Vladimir Putin sledoval zahájenie prostredníctvom video spojenia z Kremľa, ako sa konvoj stavebných a podporných zariadení z Gazpromu vydal cez zasneženú arktickú krajinu. Zásoby poľa, ktoré sa nachádza na západnom pobreží polostrova Jamal, predstavujú približne 2 bilióny metrov kubických zemného plynu. Ide o ďalší projektov Gazpromu, ktorý má rozvíjať ťažbu rozsiahlych zásob v regióne. Týmto plánom však prekážať ruská vojna na Ukrajine a následný konflikt s Európskou úniou.
Teraz hrozí, že zemný plyn z Charasavejskovo, Bovanenkova a ďalších miestnych polí uviazne v Arktíde, pretože takmer celá infraštruktúra regiónu je zameraná na trh EÚ. Gazprom má ambiciózne plány na prepojenie Jamalu s Čínou a plánuje pripojiť Bovanenkovo do existujúcej infraštruktúry na východnom pobreží Obského zálivu. Vybudovanie plynovodu do Číny však potrvá roky. Teraz má Rusko iba plynovod Sila Sibíri 1, ktorý v roku 2020 dodal na čínsky trh menej ako 5 miliárd kubických metrov plynu.
Jeho kapacita sa v najbližších rokoch výrazne zvýši a Rusko má tiež plány na Power of Siberia 2 a 3. Žiadny z nich však nemôže nahradiť objemy plynu dodávané EÚ, ktoré v roku 2018 presiahli 200 miliárd kubických metrov.
red.
Zdroj: TU
