Stretávam sa často s názorom, že lepší systém dôchodkového zabezpečenia, zdravotníckej starostlivosti a školstva, ako bol minulého režimu, zatiaľ nevymysleli. Keby sa tak vrátili k podobnému systému a upravili na dnešné podmienky, mali by sme po probléme.
Zjavne na dnešné podmienky sa to nedá. Nie sú štátne podniky, aby peniaze zo ziskov zostali doma. Všetko je rozpredané zahraničným korporáciám a zisky utekajú von. Kapitalizmus je taký. Ekonomicky neproduktívne obyvateľstvo je „bez hodnoty“.
Mám silné podozrenie, že aj predlžovanie dôchodkového veku má len ten účel, aby sa odkladal začiatok vyplácania starobných dôchodkov. To je ten „demografický dôvod“, nie to, že nemá kto pracovať.
V každom prípade úlohou politikov od revolúcie je hospodáriť dlhodobo udržateľne, aby vyšlo na dôchodky aj ostatným generáciám, čo platia dôchodky súčasným dôchodcom. Nie „po mne potopa“, ako sa správajú niektorí politici. Ak bude táto krajina neúmerne zadlžená a vydrancovaná, vyženieme aj posledných schopných z tejto krajiny.
Slovensko potrebuje menej populizmu a viac rozumu. Menej populizmu a viac reforiem, čo podporujú zvyšovanie zamestnanosti, zlepšovanie sociálnej situácie rôznych vrstiev spoločnosti, slobodné podnikanie, efektivitu štátu a samospráv, kvalitné vzdelávanie. Bývalý režim tieto reformy nevedel zabezpečiť a aj preto musel skončiť.
Vráťme sa ale k dôchodcom. Áno, z pohľadu kapitalistického možno už nevytvárajú hodnoty, ale náš život nie je len o chvíľkovom bytí ako poznáme z prírodnej ríše Podenku, nazývanú aj jednodňový hmyz. Žijeme tu oveľa dlhšie a preto je dôležité žiť súčasnosťou, ale najmä myslieť na budúcnosť.
Aký vzťah, akú úctu prejavujeme dnešným seniorom. Aké podmienky pre nich vytvárame, aby v nich nielen prežívali, ale viedli stále plnohodnotné životy, tak sa raz naši potomkovia budú správať k nám. Zabezpečenie fungujúceho dôchodkového systému, ktorý musí byť – moderne povedané – trvalo udržateľný, by malo patriť medzi priority akejkoľvek politickej garnitúry. Aj tej pravicovej či liberálnej.
