Sprievodným znakom súčasnosti je okrem iného aj rýchly životný štýl, nadmerný stres, vysoké profesionálne nároky či pocit bezmocnosti súvisiaci so spoločenským dianím.
Negatívny až toxický vplyv na ľudí má primárne tiež ich toxické myslenie vychádzajúce zo zlých charakterových vlastností, následne sa prejavujúcich vo všetkých sférach ľudskej činnosti . Často máme strach, že zlyháme . Ako hovorí spisovateľka Suzy Kassem: „Strach zabíja viac snov než zlyhanie.“ Strach môže totiž spôsobiť, že nevyužijete príležitosti, ktoré by vám pomohli dosiahnuť svoj plný potenciál. Treba si tiež priznať , že zdravý strach nás chráni, ale pretrvávajúca úzkosť nás postupne okráda o slobodu myslenia a následne i správania. Niekedy sa bojíme pre rozum, z rozumu sa bojíme svojich predstáv, predsudkov, očakávaní, častejšie sa však bojíme emocionálne, bojíme sa svojho strachu z ohrozenia života. Strach je často aj produkt tých, čo chcú vládnuť s jediným cieľom, dostať tých, ktorým chcú vládnuť tam, kde ich potrebujú mať. Strach sa obyčajne spája s terorom, hlavne s tým psychickým v prvých fázach, ale aj s tým fyzickým v tých pokročilejších fázach. Emocionálne prežívanie skutočného alebo domnelého ohrozenia často vedie človeka k unáhlenému konaniu alebo k doživotným traumám, z ktorých cesta často vedie cez doživotnú psychiatrickú starostlivosť. Človek v ošiali strachu dokáže vraždiť, dokáže páchať samovraždy alebo na prekonanie tohto bremena používať teror a násilie. Aj naša spoločnosť je už takmer sedem mesiacov traumatizovaná strachom – strachom z COVIDU 19 , z ktorého následky pre život občana môžu byť veľmi vážne . Ľudia sa vždy báli pandemických chorôb, vojen, teroru a iných javov namierených proti zaužívaným spoločenským pravidlám a takmer vždy podliehali panike. V súčasnosti sa tomu ani nemôžeme čudovať , pretože aj naša realita, hlavne tá mediálna a politická, dnes nabudzuje hystériu strachu. Denne sa dozvedáme o nových a nových chorých a denne nás napĺňajú strachom, že kde až to môže skončiť. Niektorí žurnalisti sú špeciálna kategória a naozaj by som chcel úprimne vedieť, aká je ich motivácia k tomu, čo teraz niektorí robia, či to prospieva k všeobecnému informovaniu a racionálnemu upokojeniu obyvateľstva alebo to slúži na zvýšenie sledovanosti toho ktorého média, keď dookola stále opakujú tie štatistiky, ktoré bežnému človeku nič nepovedia o závažnosti situácie, ak to nie je dané do celkového kontextu. Záverom ešte jedna dôležitá myšlienka. Najlepšou vakcínou proti strachu je zjavne činorodosť , tvorivosť , pre niekoho modlitba a samozrejme nádej . Myslím si, že nádej je veľmi silná emócia a je silnejšia ako strach. Ako hovoria odborníci , už z dôvodu, že ide o kombináciu presvedčení, postojov a emócií. O nich sa síce nedá povedať, že by eliminovali strach, no bojujú proti nemu. Nádej je silnejšia v tom zmysle, že kým ju máme, strach nie je schopný zaplaviť nás a zvíťaziť. Je to dobrý prostriedok, ako bojovať aj s množstvom ďalších negatívnych emócií. Pomôže len individuálny rozvoj. Začať sa dá v každom veku. Snaha je motorom, dĺžka kroku je individuálna.
PhDr. Dušan Piršel
