Potácame sa?

Podľa niektorých odborníkov Slovensko nečelí len kríze, ale potáca sa vinou politiky na pokraji morálnej a hodnotovej  krízy. Mnohí politici sú rozdeľujúcim elementom, ktorý prehlbuje brázdy a kope nové zákopy, čo vedie k destabilizácii spoločnosti. Keď je nestabilná, kláti sa ako trstina vo vetre. To bezvýchodiskové potácanie potom zahmlievajú niektorí politici žabomyšími vojnami, ktorými upútavajú pozornosť verejnosti, odvracajú ju od podstaty. Popravde treba priznať, že to nie je záležitosť len súčasnej koalície. Do tohto stavu sme sa dostali postupne. Ako keby sme  smerovali k patológii verejného života, alebo prinajmenšom k deformácii. Samozrejme, že to nie je dobré, chcelo by to obnovu, prehodnotenie, očistenie. Chýbajú osobnosti vo všetkých sférach spoločnosti a takto ideme cestou, necestou ako v rozprávke. Marazmus vo vnímaní, v manipulácii, v šírení sofistikovaných poloprávd vidíme aj dnes a denno-denne. Tak som si položil akademickú otázku. Preboha, však to musia všetci politici vidieť, v akom stave sa nachádzame, alebo sa mýlim? Zjavne to vidia, ale skôr im vyhovuje masa, ktorú môžu ovládať. To povestné chlieb a hry stále platí. Donedávna to nahrádzali rôzne reality šou a dnes tú úlohu plnia politickí predvádzači. Ľudí to pozabáva, oni sa možno aj prirodzene nasrdia, zanadávajú si a idú robiť niečo poriadne, zmysluplné, a nemajú čas na iné. Napríklad premýšľať nad tým, koho voliť, v akej spoločnosti by sme mali žiť, kde sú sľuby politikov a kam by sa naša spoločnosť mala v budúcnosti uberať. V tom by nám mohli pomôcť aj univerzity tým, že budú musieť čoraz intenzívnejšie vstupovať do verejného života, kriticky prispievať do verejnej diskusie, vytvárať pre ňu priestor a svojimi expertízami pomáhať riešiť aktuálne problémy. To by chcelo nielen mozog, ten obstarala príroda, ale aj rozum. Ten však nedostáva každý. To najťažšie, čo je aj pre múdreho človeka tiež orieškom, je hľadanie skutočnej pravdy. Je to ideál, ktorý nemožno vnímať cez politický a mediálny smog.

Komentáre

Komentár