utorok , 7 júla 2020
Home / EKONOMIKA / Informatika / Cieľom vlády bude aj dobre fungujúci eGovernment, vyhlásila Remišová na konferencii ITAPA

Cieľom vlády bude aj dobre fungujúci eGovernment, vyhlásila Remišová na konferencii ITAPA

26.5.2020 (Webnoviny.sk) – Cieľom vlády v oblasti informatizácie je byť dobrým hospodárom a konečne priniesť občanom Slovenska fungujúci eGovernment. Na jarnej konferencii ITAPA to uviedla podpredsedníčka vlády SR pre investície a informatizáciu Veronika Remišová.

“Bohužiaľ, nám to súčasná infraštruktúra za stovky miliónov eur neumožňuje zrealizovať zo dňa na deň, a čaká nás veľa práce,” dodala. Štát si pritom v tejto oblasti stanovil štyri základné ciele, a to transparentnosť, dôraz na lepšie služby a hodnotu za peniaze a odstránenie korupcie.

Pochybné dohody nemajú v informatizácii miesto

Aktuálna koronakríza podľa Remišovej veľmi jasne ukázala, aké dôležité sú pre súčasné fungovanie spoločnosti informačné a komunikačné technológie, digitálna konektivita, ale aj dostupnosť kvalitných elektronických služieb.

“Tým, ktorí dokázali okamžite prepnúť na digitálne formy komunikácie sa v ostatných dňoch darilo lepšie a fungovalo ľahšie než tým, ktorí zostali bez prístupu k online dištančnému vyučovaniu alebo pracovnému prostrediu,” skonštatovala.

Je pritom podľa nej veľká škoda, že na prahu digitálnej transformácie a po 16 rokoch, kedy Slovensko čerpá eurofondy aj na informatizáciu, stále platí, že opäť musia najprv poriadne upratať a zbúrať staré schémy, a až potom sa pustiť do produktívnej práce.

“Informatizácia, a najmä jej eurofondová časť, sa za posledné roky stala v prvom rade biznis modelom, ako parazitovať na štáte a dala možnosť vyrásť a zbohatnúť rôznym nečestným firmám. Namiesto férovej súťaže dohadovali zákazky podivní vybavovači, a firmy na túto hru pristali,” uviedla vicepremiérka s tým, že pod jej vedením už pochybné dohody a vybavovači nemajú v informatizácií miesto.

Poriadky vo vlastných radoch

Podľa Remišovej už nebude možné vybavovať schválenie projektu za províziu a nikto z jej tímu nebude požadovať politické výpalné.

“Odmietam tolerovať akýkoľvek náznak korupcie a vyzývam všetkých, aby takéto správanie nahlasovali kompetentným orgánom, aj nášmu úradu, budúcemu ministerstvu, na ktorom zriadime protikorupčnú jednotku práve pre tento účel,” dodala.

Súčasne vyzvala aj celý IT sektor a jeho profesijné asociácie, aby si urobili poriadky vo vlastných radoch. “Nikto iný nemá tú moc spraviť to za vás. Verím, že túto šancu na oddelenie zrna od pliev, využijete,” odkázala IT komunite.

Vicepremiérka plánuje pokračovať aj v odstraňovaní byrokracie, avšak podľa jej slov, skutočne a zmysluplne. Doteraz údajne v mnohých prípadoch išlo iba o presunutie byrokracie z občanov na úradníkov.

“Ja od informatizácie požadujem viac. Môj predchodca mi v šuflíku nechal návrh zákona, ktorým sa rušia ďalšie výpisy a potvrdenia. Ak sa ho rozhodneme realizovať, budem trvať na tom, aby to bolo pre štát výhodnejšie, a len ako prechodné riešenie na ceste k skutočnému princípu “jedenkrát a dosť” – automatizovanej výmene dát medzi IT systémami,” povedala Remišová.

Príhovor vicepremiérky Veroniky Remišovej – Jarná ITAPA 2020

Vážené dámy, vážení páni, vážení online účastníci

Na úvod by som sa rada poďakovala organizátorom jednak za pozvanie a že aj v týchto komplikovaných časoch nepoľavili vo svojej práci a našli spôsob, ako zorganizovať ďalší ročník najväčšej slovenskej konferencie zameranej na digitalizáciu verejnej správy.

Práve koronakríza nám veľmi jasne ukázala, ako dôležité sú pre súčasné fungovanie spoločnosti informačné a komunikačné technológie, digitálna konektivita, ale aj dostupnosť kvalitných elektronických služieb. Tým, ktorí dokázali okamžite prepnúť na digitálne formy komunikácie sa v ostatných dňoch darilo lepšie a fungovalo ľahšie než tým, ktorí zostali bez prístupu k online dištančnému vyučovaniu alebo pracovnému prostrediu.

Dnes sa vám z tohto miesta prihováram po prvýkrát a po prvýkrát aj ako podpredsedníčka vlády pre informatizáciu. Je to presne 66 dní, kedy som prebrala úrad a mohla sa zblízka pozrieť, v akom zlom stave sa na Slovensku informatizácia a eGovenrment za stovky miliónov eur nachádzajú.

Za toto obrovské množstvo peňazí, ktoré si mnohí z nás ani len nevieme predstaviť, sa tu vybudovali robustné informačné systémy, pri ktorých nemáme prehľad o ich fungovaní ani kvalite dát. Trúfam si povedať, že nenájdete jediného človek v štátnej správe, ktorý by dnes vedel povedať, aké všetky IT systémy na jednotlivých ministerstvách existujú, aké elektronické služby majú občania k dispozícii, koľko z nich naozaj využívajú a aké sú ich náklady, resp. aká je ich skutočná hodnota za vynaložené verejné peniaze.

Čo ale vieme povedať, že napríklad ústredný portál verejnej správy, akási výkladná skriňa informatizácie, slovensko.sk bol pri mojom nástupe do funkcie na hrane svojich kapacít. Ak by sa jeho prevádzka zvýšila o povedzme 10 %, mohol by celý portál spadnúť.

O tom, ako informatizácia vyzerá, Útvar hodnoty za peniaze a Implementačná jednotka vystavili jednoznačné vysvedčenie. Hovorila som o tom minulý týždeň, teraz to len v stručnosti zhrniem:

Ročne do IT systémov štátu investujeme 700 miliónov eur. Absolútne chýbajú priority, ktoré systémy a služby pre občanov sú potrebnejšie a najpoužívanejšie a ktoré je tým pádom potrebné elektronizovať ako prvé. Investície do štátneho IT sa riadili heslom „rýchlo vyčerpať čo najviac eurofondov“ a nikto sa nezaujímal, či sú práve tieto projekty naozaj pre ľudí to najpotrebnejšie. Každý rezort si samostatne bačoval na vlastnom piesočku, nakupoval v rámci IKT, čo ich zrovna napadlo a absentovala nadrezortná koordinácia, ktorú si mnohí, od úradu, ktorý teraz vediem, želali.

V roku 2016 verejnosť vzhliadala k digitálnemu lídrovi Petrovi Pellegrinimu, ktorý dostal jedinečnú šancu priniesť hĺbkové reformy do nefunkčného sektora. Existovala spoločenská objednávka, aktívna IT komunita a mali relatívnu voľnosť, keďže nové programové obdobie sa ešte len rozbiehalo. Ak by som v tomto momente dala hlasovať, kto z Vás považuje uplynulé roky za dobre využitú príležitosť, nepredpokladám, že sa zdvihne veľa rúk.

Je veľká škoda, že na prahu digitálnej transformácie a po 16. rokoch, kedy Slovensko čerpá eurofondy aj na informatizáciu, stále platí, že opäť musíme najprv poriadne upratať a zbúrať staré schémy, a až potom sa môžeme pustiť do produktívnej práce.

Informatizácia, a najmä jej eurofondová časť, sa za posledné roky stala v prvom rade biznis modelom, ako parazitovať na štáte a dala možnosť vyrásť a zbohatnúť rôznym nečestným firmám. Namiesto férovej súťaže dohadovali zákazky podivní vybavovači, a firmy na túto hru pristali. A bolo už neskoro, keď si zrazu uvedomili, že výpalníci, ktorí pôvodne boli len povinnými subdodávateľmi, sa zrazu stali konkurenciou, ktorá ich vytláča z trhu. Pre týchto všetkých mám jasný odkaz – pochybné dohody a vybavovači nemajú v informatizácií čo hľadať. Vláda, ktorej som členkou má jednoznačný protikorupčný mandát a v rezorte, ktorý vediem, takéto praktiky nestrpím.

Našim cieľom je, byť dobrým hospodárom a konečne priniesť občanom Slovenska fungujúci eGovernment. Bohužiaľ, nám to súčasná infraštruktúra za stovky miliónov eur neumožňuje zrealizovať zo dňa na deň, a čaká nás veľa práce. V programovom vyhlásení vlády sme si stanovili ambiciózne, ale jasné predsavzatia. Rada by som ich zhrnula do štyroch kľúčových okruhov.

Na prvom mieste stojí transparentnosť. Prvýkrát vôbec sme ešte pri tvorbe programového vyhlásenia vlády prizvali aj odbornú verejnosť, zohľadnili sme spätnú väzbu od odborných IT združení a tento odborný a hlavne otvorený dialóg chceme viesť aj naďalej. Z tohto miesta vyzývam širšiu odbornú IT komunitu, aby sa nebáli, ľudovo povedané si vyhrnuli rukávy a zapojili sa do našej snahy očistiť štátne IT. Ich pomocnú ruku v rozsiahlejšej miere než len akéhosi „strážneho psa“/kritika skutočne uvítame.

V záujme zvyšovania transparentnosti pracujeme na tom, aby sme zverejňovali prehľad firiem a dodávateľov, ktorí pracujú na štátnom IT. Rovnako plánujeme prehodnotiť aj rôzne stupne utajenia, ktoré sa uplatňovali na niektoré projekty, aby sa v nich neskrývali rôzne nejasné alebo zbytočné nákupy a zákazky.

Druhým kľúčovým pilierom novej éry je dôraz na lepšie služby. V úvode som spomínala, že informatizácia trpí aj tým, že nie sú jasne stanovené priority. Musíme si ujasniť, ktoré služby sú skutočne potrebné a dôležité pre občanov a podnikateľov a na tých budeme pracovať a rozvíjať ich.

Doteraz štát investoval bezhlavo podľa toho, ktoré ministerstvo malo práve pripravený projekt, aby sa mohli čo najrýchlejšie čerpať eurofondy a spúšťať obrovské verejné obstarávania. Vyzeralo to tak, ako keby sme cesty budovali podľa toho, ktorý kraj má zrovna nápad na nejaký úsek a nie podľa toho, kam chcete, aby ľudia mohli z bodu A do bodu B cestovať.

Našou prioritou je rozbehnúť funkčné služby pre občanov a hlavne začať dodávať reálne a hmatateľné výsledky. Som presvedčená, že na zvýšenie kvality digitálnych služieb nepotrebujeme miliónové rozpočty. Začať sa dá aj v malom. Namiesto projektov, ktoré sa písali od stola na štátnych úradoch, musíme viac počúvať, čo nám používatelia hovoria, čo ich trápi a podľa toho služby vylepšovať. Na megalomanské plány treba zabudnúť. V tejto súvislosti nás čaká neľahká úloha vysporiadať sa s desiatkami eurofondových IT projektov, ktoré nám na stole zanechala predošlá vláda. Aj preto som iniciovala audit, ktorý práve prebieha, aby sme oddelili prínosné a realizovateľné projekty od tých, ktoré by napáchali viac škôd ako úžitku.

Služby robíme pre občanov, preto ich musíme prestať vyvíjať bez ich spätnej väzby. S ľuďmi musíme začať komunikovať, či to, čo pre nich štát v oblasti IT robí, budú vedieť používať a hlavne, či to vôbec potrebujú a uľahčuje im to život. A paralelne musíme naučiť aj úradníkov, aby vedeli využívať IT systémy a ich prínosy. Nie je to ľahká úloha. Aj krajiny, ktoré nám môžu byť inšpiráciou, pochopili, že technológie sú len základ. Tá skutočne ťažká časť je zmeniť rozmýšľanie v štáte. Podporiť úradníkov, ktorí nechápu občana len ako “stránku”, ale skutočne sa zaujímajú o jeho potreby, a technológie využívajú na to, aby tieto potreby efektívne naplnili. Skutočne kvalitné digitálne služby sú v prvom rade otázkou zmeny kultúry.

Podobne to platí aj pre formu, ako štát s občanmi komunikuje. Dnes je veľa textov písaná v tzv. „úradničtine“, ktorej bežný človek len ťažko rozumie. Treba začať písať zrozumiteľne a jednoznačne. Chceme spolupracovať s odbornou verejnosťou, preto som rada, že prichádzajú príklady, ako by kvalitná služba pre občanov mohla vyzerať. Napríklad, v životnej situácii ako je narodenie dieťaťa, je dostupný scenár 16 najčastejších krokov, no len 8 z nich štát doteraz zelektronizoval. To chceme zmeniť.

Komunitné projekty môžu byť pre štát inšpiráciou. Ako tomu bolo v prípade aplikácie Volby.SrdcomDoma.sk alebo Volby.Digital, cez ktorú si Slováci žijúci v zahraničí mohli vytvoriť žiadosť o voľbu poštou, resp. o hlasovací preukaz.

Dobrým príkladom spolupráce štátu a IT komunity je aj korona.gov.sk, ktorý slúži ako centrálny web pre získavanie informácií o koronavíruse a zrozumiteľným spôsobom informuje o opatreniach a pomoci vlády pre občanov a podnikateľov. Stránka je spracovaná v Jednotnom dizajn manuáli elektronických služieb
ID-SK, ktorý spravuje oddelenie behaviorálnych inovácií na úrade. Nová web stránka je tak pilotným projektom, ako by štát mohol komunikovať k občanom, aby boli informácie presné, prehľadné a zároveň zrozumiteľné širokej verejnosti.

Som rada, že aj na mojom úrade vidím ľudí, ktorí sú otvorení novým myšlienkam. Budem ich podporovať, aby dostali viac priestoru.

Pri elektronických službách štátu by malo platiť aj jednoduché pravidlo, aby k nim mal občan prístup vždy, všade a z akéhokoľvek zariadenia. Dnes nemáte problém čokoľvek vybaviť cez smartphone až do momentu, keď potrebujete komunikovať so štátom. V programovom vyhlásení sme sa preto zaviazali konečne splniť sľub, ktorý občania dostali ešte v roku 2016, a to zaviesť Mobilné ID.

Pracovať budeme aj na odstraňovaní byrokracie – ale skutočne a zmysluplne. Doteraz sme boli svedkami akého honosne nazvaného “boja proti byrokracii”, ktorý priniesol dve rušenia papierových výpisov a sľuboval, že ak štát o občanovi už nejaké dáta má, nemôžu ich úradníci opätovne pýtať. No a ako to vyzeralo v praxi? Pre úrady, ktoré neboli naintegrované na centrálnu správu referenčných údajov, muselo byť vytvorené záložné riešenie oversi.gov.sk, aby občania a podnikatelia aspoň v roku 2018 pocítili prvé, ako tak hmatateľné výsledky informatizácie. Boj proti byrokracii tak v mnohých prípadoch skončil len presunutím byrokracie z občanov na úradníkov. Ja od informatizácie požadujem viac. Môj predchodca mi v šuflíku nechal návrh zákona, ktorým sa rušia ďalšie výpisy a potvrdenia. Ak sa ho rozhodneme realizovať, budem trvať na tom, aby to bolo pre štát výhodnejšie, a len ako prechodné riešenie na ceste k skutočnému princípu “jedenkrát a dosť” – automatizovanej výmene dát medzi IT systémami.

Ale späť k nášmu plánu reformy informatizácie, ktorá tu je pre ľudí a prináša im výsledky. V treťom rade, ako dobrý hospodár chceme informatizáciu budovať s dôrazom na hodnotu za peniaze.

Doteraz si ministerstvá budovali vlastné IT, bez dostatočnej nadrezortnej koordinárice, realizovali svoje projekty aj napriek stanovisku Útvaru hodnoty za peniaze, a aj keď svoje výdavky na IT mali konzultovať s našim úradom, tak často úrad buďto len informovali, alebo úplne obchádzali. Chceme preto zaviesť prísnejšie pravidlá a posilniť koordinačnú úlohu úradu/nového ministerstva, aby rezorty lepšie plánovali svoje projekty, nenafukovali ich financovanie, nedochádzalo k duplicitám, atď. Ak chceme dosiahnuť naozaj fungujúce štátne IT, musíme okamžite spustiť proces koordinácie a konsolidácie týchto oddelených kúskov, roztrúsených po jednotlivých rezortoch. Dnes to pripomína skôr kakofóniu zvukov, ako symfonický orchester s jedným dirigentom. Ťažko povedať, či takýto neporiadok v informatizácii vznikol z neschopnosti efektívne ju riadiť, z lajdáctva, alebo skrátka, len doterajším štruktúram vyhovoval takýto neprehľadný a chaotický stav.

Preto sa aj na výdavky budeme pozerať prísnejšie. Musíme byť schopní, porovnávať medzi sebou jednotlivé ministerstvá a zameriame sa aj na prevádzkové náklady, ktoré z roka na rok rastú.

Prvým krokom bude posilnenie analytického tímu na ÚPVII tak, aby sme vedeli lepšie kontrolovať výdavky na IT, vrátane výdavkov na externé služby a pripraviť realistické plány na posilnenie vybraných kompetencií na ministerstvách a úradoch.

Dnes je už každému jasné, že v najbližších rokoch budeme čeliť bezprecedentnej rozpočtovej situácii. Každé euro budeme dvakrát otáčať v ruke, kým zainvestujeme a štátne IT nebude výnimkou. Šetriť chceme aj zavedením centralizovaných nákupov. Či už ide o telekomunikačné služby, licencie alebo ďalšie komodity. Svoju úlohu vidíme aj v tom, oslobodiť štát zo zovretia nevýhodných dodávateľských zmlúv – tzv. lock-in. Štát dnes vo veľkej miere využíva dodávateľov lebo si myslíme, že tak presunieme riziko veľkých projektov na IT firmy. Pravdou však je, že problémy aj tak na konci zostanú na pleciach štátu. Tento model nefunguje. Navyše, výsledkom nevýhodných zmlúv z minulosti je stav, keď verejná správa nevlastní ani len zdrojové kódy softvéru, ktorý sa vyvíjal za verejné zdroje a úrady sú odkázané na milosť a nemilosť IT firiem. Toto sa musí skončiť.

Do súťaže o štátne zákazky chceme zapojiť najlepšie firmy a dosiahnuť, aby zo štátneho IT neprofitovali stále tí istí. Budeme sa snažiť veľké zákazky rozdeľovať na menšie – oddeľovaním komponentov a služieb, pre ktoré existujú špecializovaní dodávatelia, čím podporíme konkurenciu.

Uvedomujem si aj úlohu na strane štátu vybudovať dôveru, že súťaže nie sú nikým z pozadia riadené a že naozaj chceme nakúpiť kvalitné služby za najlepšie ceny. Chceme preto, ešte viac podporiť otvorený dialóg pred vypísaním tendrov, napr. organizovaním prípravných trhových konzultácií, aby sa pracovníci verejnej správy mohli transparentne oboznámiť s možnosťami na trhu, a aby firmy mohli verejne predstaviť svoje služby a produkty, čím sa zvýši transparentnosť pri samotnom verejnom obstarávaní. Budem rada, keď úradníci aj firmy pochopia, že transparentný dialóg môže byť aj nástrojom na to, aby sme z trhu vyhnali chronických “namietačov” súťaží. Verím, že ak štát preukáže ochotu vypisovať otvorené a férové obstarávania, ukáže sa, ktoré firmy chcú naozaj súťažiť, a ktoré len účelovo zostreľujú tendre. A s tými sa budeme musieť rázne vysporiadať.

S tým súvisí aj posledná ťažisková priorita nášho plánu informatizácie, a tým je odstrániť korupciu.

Budeme aktívne bojovať s nekalými praktikami, chceme odkryť dodávateľov a subdodávateľov, nastaviť jasné pravidlá a transparentnosť a takisto chceme budovať interné kapacity.

Slovensko je síce malá krajina, ale žije tu nespočetne profesionálov a kvalitných ľudí. Tí zrejme nemali záujem pracovať pre štát, pretože tu vládla obrovská korupcia. To sa ale mení. Pracovať pre štát už nemôže byť hanba ani nadávka. Preto opätovne zdôrazňujem, že STARÉ SCHÉMY NEPLATIA. Už vám nikto nevybaví schválenie projektu za žiadnu províziu a nikto z môjho tímu od vás nebude požadovať politické výpalné. Odmietam tolerovať akýkoľvek náznak korupcie a vyzývam všetkých, aby takéto správanie nahlasovali kompetentným orgánom, aj nášmu úradu, budúcemu ministerstvu, na ktorom zriadime protikorupčnú jednotku práve pre tento účel.

Súčasne vyzývam IT sektor a jeho profesijné asociácie, aby využil túto príležitosť a urobil si poriadky vo vlastných radách. Nikto iný nemá tú moc spraviť to za vás. Verím, že túto šancu na oddelenie zrna od pliev, využijete.

V programovom vyhlásení vlády sme predstavili náš ambiciózny plán reformy informatizácie. Vnímam túto oblasť ako prioritnú domácu úlohu, ktorej splnenie si občania už roky zaslúžia. Súčasne musíme pozerať ešte viac dopredu a orientovať sa na podporu digitálnej ekonomiky a spoločnosti. Nechceme, aby sa Slovensko v hodnotení Európskej komisie o digitálnej konkurencieschopnosti ešte viac prepadávalo. Na úrade chceme vytvoriť stratégiu a akčný plán na najbližšie štyri roky, aby sa postavenie našej krajiny v indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti Európskej komisie výrazne zlepšilo.

Nevyhnutným predpokladom toho je oblasť digitálnej infraštruktúry. Aj súčasná krízová situácia poukázala na potrebu bezpečného a kvalitného zastrešenia digitálnej konektivity. Tento kľúčový faktor, umožňuje fungovanie spoločnosti aj v časoch krízy a bude dôležitý aj pri obnove spoločnosti a ekonomiky v post-krízovom období. Preto je mojou snahou napomôcť tomu, aby ultra-rýchle širokopásmové pripojenie bolo dostupné na celom území Slovenska.

Ďalším veľkým cieľom nášho rezortu je implementácia nariadenia EÚ o jednotnej európskej bráne. Tá má uľahčiť život občanom a podnikateľom, ktorí potrebujú pomoc s navigáciou v administratívnych úkonoch a online službách v inej členskej krajine. Dôjde totižto k zjednoteniu vybraných digitálnych služieb v celej únii a občania a podnikatelia získajú jednotný prístup k riešeniu najčastejších životných situácií. Sme pripravení vyvinúť aj potrebný tlak, aby jednotný prístup k digitálnym službám bol dostupný najmä v tých krajinách, kde žije najviac Slovákov.

Napriek súčasnej kríze, spojenej s koronou veríme, že dodržíme naplánovaný postup a budeme môcť tento ambiciózny projekt naplniť. Aj v tejto oblasti platí, že pred sebou máme veľa práce a musíme prijať množstvo zmien, „prenastaviť“ a prispôsobiť systémy a zaviesť efektívnu a koordinovanú spoluprácu naprieč celou verejnou správou. Verím, že sa nám spoločne podarí zo Slovenska vybudovať transparentnú krajinu, ktorá vie fungovať v súlade s modernými technológiami, využívať inovácie, šetriť čas, peniaze a životné prostredie a svojim občanov poskytovať čo najlepšie podmienky pre kvalitný a spokojný život. Preto aj pri príprave novej partnerskej dohody dbáme na to, aby boli pokryté všetky slovenské priority v oblasti informačných technológií, nových technológií, kybernetickej bezpečnosti, výskumu, vývoja a vzdelávania.

Čaká nás naozaj veľa práce a verím, že tí, ktorí majú záujem o digitalizáciu Slovenska bez korupcie, sa k našim snahám radi pridajú.

Ďakujem za pozornosť.

Oddelenie komunikácie

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

Viac k témam: Jarná ITAPA, vicepremiér pre informatizáciu
Zdroj: Webnoviny.sk – Cieľom vlády bude aj dobre fungujúci eGovernment, vyhlásila Remišová na konferencii ITAPA © SITA Všetky práva vyhradené.

Komentáre

Komentár

Pozrite sa tiež

Veľké firmy začali bojkotovať reklamu na Facebooku, začala sa kampaň Stop Hate for Profit

Do júlovej kampane za zrušenie inzercie na sociálnej sieti Facebook sa už stihli zapojiť aj veľké značky ako Ford, Adidas či Coca-Cola.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *