To, čo nám predviedla prezidentka je naozaj na zamyslenie, či má vôbec právo sedieť v ústavnom kresle. Kladiem si otázku. Je to nevedomosť, totálna nenávisť, alebo to dostala rozkazom od nášho veľkého brata USA? 8. mája máme štátny sviatok. To, že nás oslobodila Červená armáda zo Sovietskeho zväzu a Rumunská armáda spolu s Československým armádnym zborom naozaj niet pochýb. A Sovietsky zväz to nebolo iba Rusko (13 950 000 obetí vojny), ale aj Ukrajina (6 850 000), Bielorusko (2 290 000), tri pobaltské štáty a ďalších deväť ázijských republík patriacich do obrovsky silnej víťaznej mocnosti, z ktorých najviac obetí mali Kazachstan (660 000) a Uzbekistan (550 000). Celkovo stála 2. svetová vojna len Sovietsky zväz 26 600 000 obetí a z toho vojakov, ktorí oslobodzovali celú východnú Európy proti na vtedajšie časy špičkovej nemeckej armáde padlo v bojoch 10 600 000, pri oslobodzovaní Slovenska vyše 60 000 vojakov)!!! Možno bude okatejšie vyznievať, keď spomeniem, že iba traja sovietski mladí muži zo 100 sa dožili konca vojny. Prakticky v Sovietskom zväze nebola rodina , ktorá by nesmútila za rodinným príslušníkom.
A to všetko, kvôli zakladateľovi fašizmu Talianovi Mussolinimu a jednému vymetencovi – rakúskemu Nemcovi, ktorý vylepšil stratégiu likvidácie národov a vyárendoval si právo na vyššiu rasu. Najskôr nás spojenci Veľká Británia a Francúzsko spolu s Talianskom obetovali pomocou Mníchovskej dohody a odovzdali napospas Nemecku, ktoré začalo kynožiť Čechov, Moravanov, Slezanov v Protektoráte Čechy a Morava a Slovákov vo fašistickom štáte.
A čo sme počuli v piatkovom priamom prenose v Slovenskej televízii? Prezidentka nám nanútila sa poďakovať za oslobodenie od fašizmu protifašistickej koalícii. Povedzme si však pravdu. Najskôr nás „spojenci“ odovzdali napospas Hitlerovmu fašizmu a keď videli, že Červená armáda zvládla aj tie najťažšie bitky (Stalingrad, Moskva, Kursk, Volgograd, Varšava, Dukla a ďalšie) na východnom fronte a blížila sa k Berlínu, tak sa Veľká Británia spolu s USA rýchlo zaktivizovali a začali oslabovať nemecké vojská na západnom fronte a „maršovali“ veľmi rýchlo k Berlínu. Len, aby Sovietske vojska neoslobodili aj celé Nemecko, Francúzsko, štáty Beneluxu a Španielsko, čo by znamenalo iné 50-ročné povojnové usporiadanie Európy. Treba však poznamenať, že o otvorenie západného frontu a oslabenia nemeckej armády žiadal Stalin Veľkú Britániu a USA niekoľko krát predtým, ale nedočkal reakcie. To až potom otvorili západný front, keď videli, že to Červená armáda zvládne aj sama. Pani prezidentka, poďakovali ste sa za slobodu protifašistickej koalícii teda aj spomínanej Veľkej Británii, ktorá nás najskôr odhodila a USA. Neviem však o tom, že by na Slovensko vkročila vojenská čižma v nejakom veľkom počte z týchto dvoch štátov. Vynímam z toho partizánov v SNP. Ale z armády? (Američania oslobodili akurát Plzeň, ale Plzeň nie je na Slovensku pani prezidentka!) A Vy im ďakujete za slobodu a nespomeniete ani slovkom Červenú armádu, bez ktorej by ste možno ani Vy nežili!!!
Naozaj Čaputová nerozlišuje medzi súčasným Ruskom, o ktorom zanovito tvrdí, že nás ohrozuje (A ja sa pýtam čím nás ohrozuje? Kopijami, šípmi, paintbalom, gorodkami, hokejom, alebo internetom? O nič viac, ako ostatné krajiny!) a vtedajším Sovietskym zväzom? Nie je to náhodou naopak? Nechcete na Slovensko v spolupráci s ministrom zahraničných vecí Korčekom (pokračovateľom amerikoidného Lajčáka, ktorý pretláčal zmluvu o amerických základniach), vychovaným jastrabmi z USA, „nasáčkovať“ americké základne? To potom sem namieria ruské vojská rakety a budeme hneď na úvod na rane. A vedzte, že tá rana bude zničujúca a USA si síce poplačú za pár stovkami vojakov a zase si budú jastraby mädliť ruky, pretože vojna je len a len kšeft! Vymreté Slovensko ich trápiť nebude!
Druhá svetová vojna stála Československo 365 000 obetí, čo iba o 50 000 menej ako padlých amerických vojakov operujúcich po celej planéte- teda aj v Ázii. V Európe to bolo menej. Slovensko stratilo vyše 100 000 životov a padlo u nás pri oslobodzovaní vyše 60 000 vojakov Červenej armády, vyše 10 000 rumunských vojakov a skoro 2 000 vojakov Československého armádneho zboru vedenej generálom Ludvíkom Svobodom. A ani tieto čísla Čaputovej nestoja za to, aby sa v mene slovenského národa, ako najvyšší ústavný činiteľ adresne poďakovala Červenej armáde! Nuž 2. svetová vojna pre ňu nie je dôležitejšia ako Pezinská skládka.
Pani prezidentka, Vy nedokážete byť vďačná za naše životy najmä Sovietskej armáde? Nežnú ste zažili, keď ste mali aj s Matovičom 16 rokov a formoval sa váš názor. Ale Matovič aspoň spomenul Červenú armádu. A v 89-tom začala antisocialistická propaganda a tak vás upadajúce školstvo už nenaučilo poriadne históriu. Predpokladám, že najvyšší ústavný činiteľ a jeho poradcovia a pisatelia prejavov by mali byť vzdelani, aby prezidentka nerobila takéto nenávistné kiksy. Pravdu totiž nejde zatajiť!!! Asi je to pre Čaputovú cudzie povedať čarovné slovko ďakujem ozajstným našim osloboditeľom!?!? Tak ako to napríklad spomenul v liste prezidentovi Putinovi český prezident Zeman, ktorý ocenil rozhodujúci význam Sovietskej armády pri oslobodzovaní Československa!
Ešteže to zachránil predseda parlamentu Kollár. Ten na vlastnej rodine pocítil šialenstvo nacistov a v roku 1989 mal 24 a teda aj poriadne vedomosti zo školy a zahanbil Vás..
Práve preto prosím učiteľky dejepisu, aby doučili našu prezidentku o histórii najstrašnejšej vojny v dejinách. A ešte poznámka – dobre jej sekundovali aj Televízne noviny americkej televízie Markíza, pre ktoré boli v piatok názvy ako Červená, alebo Sovietska armáda tabu. Niet sa však čo čudovať!
Pavel Jacz
Často som počul vyjadrenia starých ľudí,ktorí vraveli,že keď prišli Rusi,tak boli horší ako tí Nemci. Ale nikto sa nezamyslel vôbec nad tým prečo? Vari nemali prísť, zaklopať a slušne pozdraviť či tam nie sú fašisti? tí Nemci boli lepší. Oni iba prišli,nasťahovali sa do našich chalúpok a iba sme ich museli kŕmiť. Boli preto takí,lebo sme boli Hitlerovými spojencami,rovnako ako Maďari a Poliaci. Stačilo im ísť iba po hranice,vyhnať ich a mali by pokoj. Ale oni išli ďalej,pretože ostatné národy volali o pomoc. Nezostali ľahostajní ani hluchí,nerozmýšľali tak ako američania a angličania,či sa zapojiť alebo nie. Zapojili sa až keď boli pred bránou Berlína.