Čím viac informácií je dostupných o koronavíruse, tak si nie som istý, že má svet vrchol pandémie za sebou. Aj tak sa mi však zdá, že sme si ho už adoptovali a už nás do istej miery unavil. Mnohí už nesledujú médiá, riešia iné veci, svoj bežný život. Pre mnohých ľudí totiž niektoré médiá a sociálne siete predstavovali jedno veľké bludisko. Ľudia ako indivíduá aj ako členovia rôznych kolektívov si potom vytvárajú vlastné koronavírusové kontexty, v ktorých sa prejavujú ich kognitívne, hodnotové, pragmatické a iné preferencie. Vláda robí čo môže a krízu musia ľudia zvládať aj sami a svojim postojom tak porážajú koronavírus. Mali obrovský strach aby neochoreli. Je dôležité upozorniť na skutočnosť, že nie každý strach je bezdôvodný. To, čo nám však pred nákazou pomáha, nie je iracionálny strach, ale to, čo proti nej reálne robíme – nielen na spoločenskej a štátnej úrovni, ale aj na individuálnej. Panika v žiadnom prípade nie je faktorom, ktorý by bol v prevencii akéhokoľvek ochorenia niečím účinným. Naopak, zvyšuje jednanie ovplyvnené emóciami, vrátane skratkovitého a impulzívneho správania. Ľudia totiž majú čosi ako tolerančné okno, pohodovú zónu, pri ktorej sú emócie a racionalita vyvážené. Keď sa ľudia dostanú mimo tohto okna, správajú sa neregulovane, sú buď emočne zahltení, impulzívni, nezvažujú dôsledky a môžu podľahnúť rôznym konšpiračným teóriám. Zisťujem, že koronavírus generuje pekné reči o príležitosti na mnoho zmien. Zelená energia, klimatická zmena, návrat k ľudskosti, odklon od spotrebného života, konzumu, sebapoznanie. No neviem. Toto sa deje po vojnách. My možno zabudneme o 3 dni. Zmeny sú podmienené utrpením, prežitím straty, donútením každého pochopiť bezmocnosť a straty, materiálne, osobné. To sa nestalo. Obávam sa, že znovu sa spoločnosti vrátia ku konzumu, ešte väčšiemu. Asi nebude žiadna Nirvána (je stav najvyššej blaženosti) a uvoľnenie harmónie a megalásky. Mne sa páči, ako každý ideológ si do tejto krízy a pokrízového vývoja premieta vlastné túžby. Jeden hovorí, ako táto kríza bude viesť k smrti kapitalizmu a globalizmu a návrate k socializmu, iný sníva o páde globalizmu a návrate niekam k národným štátom 19 storočia a rôzni ezoterici zase o tom, ako sa rozpadnú všetky systémy a ľudí osvieti. Súhlasím s názorom, že pandémie boli a budú, bude to trvať pár mesiacov, ako prišlo tak odíde, vlády nalejú miliardy na urovnanie škôd a od budúceho roku vzlietnu znovu lietadlá a všetko sa vráti do globalizovaného sveta. A národné štáty sú momentálne dobré, lebo EÚ nemá sto percentné kompetencie, preto to riešia národné vlády, nehovoriac o tom, že majú aj rozdielne názory, čo urobiť s nákazou preto sú také rozdiely. Ja osobne prechovávam súcit k terajším obrovským obetiam Covidu 19, ale aj tým ľuďom, ktorým dogmy konšpirátorov pokrútili pohľad na svet a spôsobili riadny chaos a zmätok v ich, dušiach. Čo však potrebujeme, to sú hlavne reálne vízie, zmeny, reformy. Podotýkam, že reforma to je podľa mňa permanentný proces, nie je nejakým aktuálnym hitom. Sme v období, kedy je nutné premyslieť si, ako sa vrátiť k normálu. Mám na mysli chrániť pred nákazou prednostne rizikové skupiny (starších a chorých), posilniť pripravenosť zdravotníctva a obnoviť ekonomické aktivity, včítane uvoľnenia situácie na hraniciach. Napokon koronavírus ukáže, či sme partnermi v liečbe v boji s touto pandémiou a či sme mali a máme politikov s víziou a štátnickým nadhľadom. Uvedomujem si, že čokoľvek napíšeme o coronavíruse zajtra nemusí platiť. V každom prípade držím palce vláde a podnikateľom, tým veľkým i malým, aby sa dobré úmysly pretavili do dobrých riešení.
