Matovičov  blackout alebo blackout Matoviča

Pamätáme sa na začiatok politického a volebného konca bývalého predsedu  parlamentu a predsedu SNS Danka. Bol to televízny prenos v ktorom Danko pobozkal kapitánske výložky. Od tohto okamihu začal jeho postupný politický pád s volebným koncom, so SNS na 3 percentách.

Niekto môže podobne hodnotiť voľné prejavy premiéra Matoviča o blackoute. Blackout s totálnou izoláciou Slovenskej republiky, asi s výnimočným stavom, s dozorom armády až do údajného vymetenie koronavírusu. Možno vôbec totálne izolovať stredoeurópsky štát ? Keďže   na tlačovkách premiéra len občas vystupuje hlavný hygienik, či iný epidemiológ, tak  nepoznáme aký môže mať koronavírusový blackout odborný zmysel.  Nepoznáme obdobné blackoutove príklady zo sveta. Wuhan bol strede Číny a Slovensko je v strede EÚ. Navyše Slovensko je bytostne závislé na vývoze a pohybe tovarov a služieb. Potraviny sa tiež väčšinou dovážajú.  Blackout ma znamenať vypnutie celej slovenskej ekonomika, možno na mesiac. Je však otázkou, čo  ekonomickým vypnutím slovenskej ekonomiky dosiahneme ? Dokáže Slovensko po mesiaci ekonomiku vôbec zapnúť ? Medzitým slovenské firmy stratia trhy a mnohé definitívne skončia. Obyčajní občania Slovenska vôbec nemajú žiadne záruky, že blackout bude úspešný a Slovensko sa stane nekoronavírusovým ostrovom.  Premiér Matovič  vymýšľa niečo, čo  vo svete nie  vôbec odskúšané. V tom smere bude Matovič určite originálny. Len si zoberie  Slovensko a Slovákov za svojho osobného rukojemníka. Ani pri  akože blackoutovej bezinfekčnej úspešnosti, čo je veľmi, veľmi otázne, sme nevyhrali. Čo ak po blackoute prídu (a iste prídu) do domnelého slovenského bezinfekčného ostrova nejakí návštevníci, tak sa infekčne  dostaneme tam, kde sme boli. Len navyše s totálne rozvrátenou ekonomikou a rozvráteným štátom.

Dnes sa smejeme cez slzy  nad Lukašenkovým koronavírusovo nezodpovedným Bieloruskom s plnými hľadiskami na športových zápasoch. Tiež si Lukašenko dnes myslí, že bude Bielorusko ostrovom pohody v koronavírusovom okolitom mori, ktoré sa aj tak raz preleje do Bieloruska.  Matovičom plánovaný experiment s obyvateľmi Slovenska o bezinfekčnom ostrove v EÚ je ťažko realizovateľný. Nehovoriac o plánovanom blackoutovom experimente v slovenskej  ekonomike. Postupne sa Matovič   symbolicky dostáva na úroveň Lukašenka. Samozrejme každý trocha inak. Ale určitá uletenosť je veľmi podobná. Potom sa cez slzy už nebudú vo svete smiať len nad Bieloruskom, ale i nad Slovenskom.

Na Slovensku dnes (možno z obavy, alebo iných dôvodov) verejne mlčia renomovaní epidemiológovia pred vystúpeniami dnešného premiéra, ktorý sa pasuje na tlačovkách na osobu, ktorá rozumie takmer všetkému. Matovič stále vo svojej podstate vystupuje pred verejnosťou nie ako rozvážny premiér, ale ako nerozvážny opozičný politik. Je otázkou kedy skutočne p. premiér Matovič môže pracovať, keď stále chce len „imponovať“ na tlačovkách. Tam sa cíti ako ryba vo vode, i keď nemá spätnú väzbu. Potom je škoda, že  nemá čas na reálne opatrenia pre zvýšenie testovania, nákupu zdravotníckych pomôcok, ventilátorov. O to menej ma času na rokovanie so zamestnávateľmi a odbormi. Na  ekonomický krízový štáb s premiérom  na  čele  zatiaľ tiež nemá čas. Zatiaľ…

Matovičovým problémom je, že ako premiér sa sám postupne svojim bezbrehým rečnením (typu: hodíme to Dunaja) zamotáva pred médiami a verejnosťou. Matovič je aktuálne  viac hovorcom premiéra ako premiérom. Ak takto bude pokračovať neskončí dobre ani on, ani Slovensko. Čas však neúprosne uteká. Ak by bol v opozícii, tak mávneme rukou. Nad premiérom štátu nemožno len  mávnuť rukou. Potom mávneme rukou nad  celým Slovenskom. Možno poradiť p. premiérovi, aby na tlačovkách nevystupoval, len sám, ale vždy so schopnými odborníkmi. Menej by sa mal venovať tlačovkám a viac riešeniu vládnych problémov. Má ich viac ako dosť. Premiér Matovič rád hovorí na verejnosti. Ale platí, že menej je niekedy viac. Ako sa hovorí dobrá rada nad zlato. Nechceme byť osobný, ale vážna situácia to vyžaduje. Ak nedá na rady druhých, tak možno apelovať na p. Matovičovú, aby mu aspoň doma dohovorila. Bolo by to v záujme Slovenska.

Bruno  Čanády