Necítim sa kompetentný na nejaké múdrosti ohľadne globálnych problémov ľudstva, ale zastávam názor, že klimatická zmena je globálny problém.
Niekedy sa mi však zdá, ako keby klimatické zmeny boli modernou hymnou niektorých aktivistov, ktorí podľa mňa selektívne vyvolávajú pocit viny v nás Európanoch, lebo na inom kontinente nemám pocit, že by brali problémy ekológie tak vážne ako u nás.
Matematika je však v tomto prípade jednoduchá, čím bohatší človek, tým väčšia uhlíková stopa, je jedno či Európan, Číňan alebo Rus. V tejto súvislosti si často kladiem otázku , či aj Gréta nemohla byť trocha obeť ekolobistov, ktorí sa snažia presedlať z eurodotácií na ekodotácie . Veľkou otázkou tiež je, či vadia vôbec niekomu dni až mesiace horiace ropné polia na blízkom východe, ktoré spôsobili konflikty mocností alebo čoraz častejšie horiace autá aj v Európe (napr. Žlté vesty) ako nástroj rebélie, pričom zhorené auto vyprodukuje toľko toxických látok, ako snáď diesel za celú svoju životnosť nie. A je tu aj oblasť luxusu, kedy obyčajný človek sa uspokojí so štandardným nábytkom z niektorého reťazca ale boháč musí mať všetko luxusné a atypické, aby sa mohol pochváliť pred spolupútnikmi, a preto využije služby firiem, ktoré drancujú amazonské pralesy atď. Kto zakáže bohatým ľuďom kupovať si luxusné veci z ich peňazí, ktoré si „zarobili“ aj šikovnosťou ich daňových poradcov a pomocou daňových rajov? Ale penalizovať chudobných seniorov pre ich staré a pravdepodobne aj posledné autá v ich živote pre nevyhovujúce emisie si štáty bez akýchkoľvek morálnych zábran dovolia. Toto podľa môjho názoru nie je správny prístup – akékoľvek riešenie emisií CO2 musí brať do úvahy aj sociálnu stránku veci – za emisie by mali platiť predovšetkým bohatí ľudia, nie chudobnejší dôchodcovia. Snažil som sa zadefinovať časť problémov globálneho kapitalizmu v jeho podstate v segmente enviroreality , možno s trochu sentimentálnym záverom v obhajobe majiteľov starých áut. Nemôžem však byť dôveryhodný kritik globálneho procesu, keď obhajujem/obraňujem naoko drobné prehrešky.
Do segmentu tých drobných chudobných znečisťovateľov nie tak starými ako neudržiavanými autami sa pridružia majitelia obydlí spaľujúcich fosilné palivá aj palivá z obnoviteľných zdrojov (drevo, palety, …), či všetok zhoreniaschopný odpad vrátane plastov, či obyvatelia chudobných osád, gét, po celom svete…to sú stámilióny individuálnych znečisťovateľov, to nejde bagatelizovať. Je jasné, že flotila tankerov nedokonale spaľujúcich ťažké frakcie ropy je obrovský zdroj znečistenia ovzdušia aj vôd, ale to neznamená, že milióny „drobných“ znečisťovateľov je zanedbateľný problém. Je žiadúce brať do úvahy existujúci trend , resp. vývoj ako aj upozornenia vedeckých inštitúcií a expertov. V tej súvislosti pripravovať a realizovať adaptačné opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov a využitie pozitívnych. Taktiež je veľmi dôležité myslieť v širších súvislostiach, teda nevidieť na svete len seba a prípadne svojich blízkych, ale vidieť seba a svojich blízkych ako súčasť celého planetárneho systému… možno to znie zložito, ale nie je to žiadna veda – jednoducho si uvedomiť, že čo sa deje v Číne alebo Austrálii, sa týka aj nás a naopak.
Dušan Piršel
