Proces technologizácie dlhodobo okliešťuje ľudskosť v medziľudských vzťahoch, čo podľa môjho názoru nás posúva smerom k posthumanizmu.
Dnešné mobily pôsobia ako klin medzi rodičom a dieťaťom, lebo kým neboli, tak potomok trávil v bezprostrednej blízkosti rodiča oveľa viac času a vedome aj podvedome preberal od neho názory a vzorce myslenia na najrôznejšie témy. Teraz ich preberá hlavne od youtuberov, čiže technológie odstrihávajú celé jedno pokolenie od akejsi kontinuity, ktorá sa tiahla ako niť z hlbokých vôd našich predkov. A čo je dnes u mladých dospievajúcich populárnejšie: Wifi , alebo kniha. Žiaľ, rodina, škola, médiá sú cielene nastavované tak, aby sa nové generácie správali akože autonómne, má ich formovať pluralitná mediálna propaganda bez možnosti výberu mimo doporučených nekonšpiračných t j. politicky nezávadných zdrojov. Veľká časť rodičov už tiež má premazané pamäte tak aby boli súčasťou tohto trendu.
Rozvoj technológií teda nesie so sebou vždy aj deštruktívny potenciál, a zdá sa, že tie riziká sú čoraz väčšie – preto možnosti, ktorými disponuje súčasná veda kladú nesmierne nároky na etiku. Aby som sa však vrátil k môjmu nadpisu . Nemyslím si, že by sa spoločnosť rýchlo „dehumanizovala“, aspoň nie mimo Ázie, kde predsa len tie technológie sú výrazne pokročilejšie Asi bude musieť „odísť“ alebo vymrieť tá časť ľudstva, ktorá vyrastala bez týchto technológií. Možno o pár desaťročí budú na svete len ľudia, ktorí sa „narodili s mobilom v ruke“, si možno budeme môcť povedať, že ľudstvo sa dehumanizovalo, pričom to ľudstvo už vo väčšej časti planéty bude „rozriedené“ humanoidmi alebo robotmi na nerozoznanie od nás pozemšťanov. Preto vnímajme realitu, aká je, nie akou sa javí, a reagujme na prípadné problémy konštruktívne. Hľadajme možnosti riešení a viďme svetlo na konci virtuálneho tunela.
Dušan Piršel
