Máme pred sebou voľby. Niektorí zvažujú, či vôbec ísť voliť. Iní v sebe bojujú, raz srdcom, potom rozumom.
A ďalší zvádzajú predvolebné diskusie v rodinách, ktoré sú často politicky roztrieštené. Do toho neraz protirečivé prieskumy, akoby šité niekomu na mieru. A človek si má v tomto zmätku vybrať. Ani samotné strany k tomu občas nenapomáhajú, pretože sa niekedy uspokojujú s povrchným marketingom – akoby sme si mali voliť kráľovné krásy , alebo nič nehovoriacimi negatívnymi rečičkami typu – s tým nie a s tamtým už vôbec nie. Akoby niektorí zabúdali na to najpodstatnejšie. Na ľudí, o ktorých blaho by sa mali starať. Podľa môjho názoru, nevolíme často rozumom ale podľa sympatií. Na druhej strane, voľby sú vždy slobodným vyjadrením názoru nie vždy rozumu. Preto asi nie je namieste nejaký apel, lebo aj keď budeme voliť rozumom, vzhľadom k politickej neistote, do roka dvoch nebudeme spokojní ani s našou voľbou Hovoril by som asi skôr o očakávaniach, čo očakáva ten bežný človek. Ako by mali na tieto očakávania- v kontexte zodpovednosti a moci reagovať politici? Ak majú dobré skúsenosti áno, potom môžeme voliť aj tým rozumom. Rozum je teda potrebný pri rozhodovaní a najmä je potrebný pri zvažovaní všetkých okolností a dôsledkov rozhodnutia. Každá elita by mala mať rozum, ale aj múdrosť a používať ich v závažných rozhodnutiach. Ja osobne neverím na rýchle riešenia, a preto si myslím, že ak chceme zvládnuť veľké témy, príťažlivé a reálne sny, potrebujeme celospoločenský a politický konsenzus pri nastavení dlhodobých stratégií.
V podstate mi ide o to, aby človek nešiel k voľbám ako dajaký robot s povrchným poznávaním sociálnej reality. Tých problémov, ktoré stoja pred nami je strašne veľa a zaťažuje to moju myseľ. Z toho môjho pohľadu je potrebné riešiť problémy v našom zdravotníctve a školstve. Samostatne som sa téme zdravotníctvo venoval v článku pacient v systéme korporátneho kapitalizmu.
Veľkú pozornosť si zaslúžia zdravotné postihnutí občania. Bude potrebné prijať zákon o komplexnej rehabilitácie a zjednotení posudkovej činnosti. Čo sa týka širších súvislostí, už som to viackrát naznačil sa naša politická scéna sa bude musieť podriadiť globálnemu trendu či sa jej chce alebo nie. Za najdôležitejšiu tému súčasnosti považujem ochranu našej identity (a s tým súvisiacu ochranu našej hranice, samostatnosti, ekonomiky, ale aj všetkých občanov). Všetky ekonomické a sociálne otázky ustupujú v západnej Európe pred ťažobou nelegálnej imigrácie tak, že sú prognózy, že o pár desiatok rokov v Británii, Švédsku, Nemecku i Francúzsku budú mať prevahu moslimovia. A to zásadne mení a malo by zmeniť náš pohľad na „problémy“ súčasnosti, ktoré nič neznamenajú oproti tomu, v čom sa brodí západná Európa. Možno raz, keď bude niekto hodnotiť pôsobenie niektorých politikov, tak budú bezvýznamné všetky sociálne balíčky, vlaky zadarmo či minimálna mzda. Prevýši ich zásadný rozpor s Merkelovou a naša „nevítacia“ politika migrantov. Vždy som zvádzal boj medzi humanizmom a pragmatizmom, ale negatívne vnímam migrantov a zvlášť tých nelegálnych, ktorí doslova prečísľujú západnú Európu.
V novom roku 2020 prajem všetkým čitateľom a občanom hlavne zdravie, nádej, menej zákernosti, tvorivú myseľ a lásku. Lásku ako najušľachtilejší cit musí kultivovať a zažívať každý z nás, aby sa stal svet lepším, lebo to udáva vždy ten najlepší smer.
Dušan Piršel
