Zdá sa, že tu máme nový fenomén. Začneme tipovať, na čom ten – ktorý politik fičí. Už nejaký čas sa šušká o „alobaloch“ u súčasných, či bývalých členoch vlády.
No čerstvý politik Michal Truban rovno rozbil bank. Musel priznať farbu a fakt, že fičal nielen na marihuane, ale aj LSD. Samozrejme, politickí protivníci mu môžu obrazne obúchať o hlavu aj to, či v prípade užívania drog ide o minulý čas.
Navyše sa vynorila ďalšia informácia o komunikácii, kde spomína „päť gramov bieleho“. Truban to najprv nevedel vysvetliť s tým, že si nemôže pamätať všetku komunikáciu a články, ktoré napísal pred niekoľkými rokmi. To sa dá pochopiť. No na druhý deň prišiel s vysvetlením, že išlo o srandu. V komunikácii s klientom, ktorý nebol spokojný s tým, že návrh webovej stránky bol príliš tmavý použil tento výraz. Môžeme tomu veriť aj nemusíme. Ak však Truban lietal v drogách, potom to nie je najšťastnejšia forma komunikácie.
V posledných dňoch sa k tejto téme vyjadrili aj odborníci, ktorí, voľne povedané, tvrdia, že LSD v podstate nie je až taký problém. No laici aj odborníci sa zhodujú v tom, že propagovanie a zľahčovanie užívania drog je mierne povedané, nenáležité.
V pozadí je aj ďalší faktor. A tým je Trubanova politická neskúsenosť. Sebavedomie mu nechýba, no skúsenosti áno. Svedčí o tom neobratnosť v prípade jeho „drogovej kauzy“. Slúži mu ku cti, že všetko priznal a nasypal si popol na hlavu (koniec – koncov, čo iné ostávalo). No svedčí to aj o tom, že sa nechal nachytať na hruškách.
Podobne je to aj v prípade nešťastného výroku o lenivých robotníkoch. Nejde len o to, že ich urazil. No ak by sa stal Michal Truban premiérom, tak podobne ako v prípade prezidentského úradu by bol premiérom všetkých. Biznismenov, milionárov, ale aj robotníkov.
Pred vstupom do politiky si musí každý budúci politik uvedomiť, že politickí súperi na nich vyhrabú čokoľvek. A byť na to pripravený.
Boris Macko
