„Superobhajca“ Lipšic pred kamerami 29.júla povedal k posielaniu zatiaľ tajných rozkodovaných správ medzi Kočnerom a Bödöromnasledovné: „Myslím si, že tá komunikácia vyplaví strašne veľa bahna, ktorá môže mať ale očistný účinok“.
Tu a aj v iných rozhovoroch vlastne povedal, že on ako obhajca, mal prístup k materiálom prokurátora Šantu, ktorý túto komunikáciu predložil súdu. Bola však zatiaľ tajná. To znamená, že o nej mohli vedieť len vyšetrovatelia, prokurátor a členovia senátu, ktorým to Šanta predložil. No netrval ani týždeň a máme tu zúrivého ľudoopa v mediach. Ako obvykle uniknutá a zatiaľ nezverejnená komunikácia súkromného charakteru sa objavila v hlavnom denníku ťaženia proti vládnej koalícii. A ostatní novinári ako supy po nej siahli rovnako ako v Tibete po ľudských ostatkoch v rámci pohrebného obradu. A rozobrali ju do detailov. Tento mediálny lynč mi pripomína politické procesy z 50-tych rokov, ktoré som prečítal v v historických literatúrach faktu a videl v serióznych filmových dokumentoch. Nabudená verejná mienka má ovplyvniť rozsudok, nič iné v tom nevidím. Ak nezávislý sudca nepodľahne a nerozhodne podľa predstáv vymasírovanej a ovplyvnenej verejnosti, ale sa bude držať spravodlivého práva a dôkazov a nerozhodne podľa želania opozície, opäť zažijeme tribúny na námestiach s hlavným heslom „“Lebo Fico!“
Generálny prokurátor pred vyše rokom povedal, že rozpúta peklo, pokiaľ ide o vraždu novinára. Nuž, silné slová pán generál slovenského práva. To peklo je stále vlažné a občas aj zhasne, ale sestra pekla, peklica lepšie horí v zmenkách. Len či je nezákonne zverejnená komunikácia pekelným dôkazom. Čo Vy na to pán Čižnár, že sa stále dostávajú zatiaľ tajné veci zo spisov navonok? Tu ste to peklo zamkli v trezore? Zatiaľ sa Vám darí vytvárať nevšímavosťou a nečinnosťou raj pre takéto konšpiračné spôsoby. Dokedy?
A zbehli sa aj politici ku kamerám a k počítačom, aby vyjadrili svoje názory\. Opozícia samozrejme využila túto situáciu na očiernenie koalície, pod ktorej vládou sa to dostalo na povrch. Premúdrelý poslanec Klus ako obvykle opäť vyzýva na predčasné voľby, čo je 7 mesiacov pred riadnymi veľmi „inteligentná“ požiadavka! Z úst tohto čuda znalostí svetovej histórie (pripomínam výrok: „Krym nikdy nebol ruský!“) sa dajú čakať aj iné „inteligentné múdrosti“!
Pozrime sa aspoň časti názorov šéfov strán. Ako prvý zareagoval Kollár zo Sme – rodina. „Mafia nám ukradla štát. Všetci aktéri musia ísť do basy“ (po slovensky väzenie poslanec Kollár, basa je hudobný nástroj, v češtine a v slovenských krčmách a niektorí novinári používajú termín basa namiesto väzenia). Ja len poznamenám, škoda, že toto neplatilo aj v 90-tych rokoch minulého storočia. Asi by Kollár dnes nebol poslancom.
V rovnakom duchu je aj stanovisko SAS: „Slovensko počas vlády Smeru-SD riadi mafia“. Keby len počas vlády SMER-ru, ale o tom neskoršie.
Kiska si potvrdil svoje ego: „Keď som povedal, že žijeme v mafiánskom štáte, vedel som o čom hovorím“. Škoda, že to takto nechápal aj pri svojich kauzách s pozemkami.
Hneď po ňom si vylial srdce predseda OĽaNO Matovič a poprel Kiskove slová, že sme mafiánsky štát a povedal: „Len Fico dokázal sprivatizovať políciu, ktorá mala byť nezávislá.“
Toho zase poprel predseda SMERu-SD Fico, ktorý povedal, že ak by mal pán Kočner pod kontrolou políciu a prokuratúru, nikdy by nebol vyšetrovaný ani stíhaný a ani obžalovaný.“ Pripomínam, že to je už 30 rokov, čo trvajú pochybnosti o Kočnerovom zákonnom živote. Všetko raz musí vyvrieť a vrie to až teraz. Či to poriadne vyvrie, na to si musíme ešte počkať a nie už dnes odsudzovať. Ako povedal Fico toto je snaha zakryť Trubanov škandál s marihuanou. A z úst šéfa progresívcov pasujúceho sa už v súčasnosti za premiéra, sme ako vždy doteraz, nepočuli nič konkrétne, len nejasnú obľúbenú Trubanovu argumentáciu – slová o zmene a o strachu Fica z novej krvi v politike, pretože im padá na hlavu jedna kauza za druhou.
Šéf KDH Hlina, určite nespal niekoľko nocí, lebo ako povedal:“Ide hrôza z tejto komunikácie , komu vlastne patrí táto krajina?“ Pán Hlina, dajte si predpísať Stillnox alebo Lexaurin.
Šéf Mostu-Híd Bugár chce, aby všetci, čo parazitovali na štáte, boli za to potrestaní. Pán Bugár, to by sme museli postaviť minimálne 100 takých futbalových štadiónov, ako používal Pinnochet v Santiagu de Chile.
A predseda SNS Danko, sa vyjadril, že je to záležitosť iba zákonného sudcu, aby to posúdil a nie politikov. Tu mu dávam za pravdu.
Z dovolenkového slnka prehnedlý a znepokojený, ako povedal o sebe premiér Pellegrini tentoraz už s progresívnou bradou, dáva voľnú ruku všetkým orgánom činných v trestnom konaní s jeho obľúbeným mottom: „Padni komu padni“.
Ak tieto veci počujú a čítajú ľudia žijúci v tomto štáte, tak im musí byť na vracanie. Ale nielen z reakcií politikov, ale z toho, že na Slovensku, ale i v bývalom Československu a nielen v demokracii, ale aj za socializmu je to stále dookola. Spomínam si, ako sa ma mnoho ľudí pýtalo, ty poznáš každého, nemáš kontakt na niekoho tam a tam, potreboval by som niečo vybaviť. A dnes títo samí ľudia odsudzujú to, čo sami robia. A toto sa deje od nepamäti. Sme malý štát a skoro každý každého pozná. Kedysi sme po známosti zháňali džinsy, sviečkovú, mandarinky, byty, priaznivejšie rozsudky súdov, vybavovali alkohol za volantom a ďalšie plusy života a dnes na základe známostí vybavujeme na úradoch, u lekároch časenky, i samotných lekárov, rozsudky, zákony v parlamente, teplé fleky neschopných detičiek bohatých a mnohé ďalšie výhody.
Neviem, prečo sa všetci čudujú, že toto nie je normálne. Ja vravím, že je! A to, čo sme sa dozvedeli z komunikácie Kočnera s Bodorom je celkom bežné v našom a nielen v našom štáte. Koľko takých skupín v duchu hesla „Já na bráchu, brácha na mne.“ ovláda tento štát, alebo jedno z jeho odvetví ? A je jedno, či bol prezidentom Masaryk, Tiso, Beneš, Gottwald, Zápotocký, Novotný, Svoboda, Husák, Havel, Kováč, Schuster, Gašparovič, Kiska či terajšia prezidentka Čaputová. Či tu vládli demokrati, komunisti, Mečiarovci, Čarnogurskovci, Dzurindovci,Radičovci, či Ficovci. A je jedno, či prídu Progresívci, SAS-kári, Oľanisti a ďalší, Vždy a počas každej vlády vzniknú kauzy. Aj v tej najčistejšej, ale takú som zatiaľ nikde na svete nezaregistroval, takže naše nádeje o čistote a spravodlivosti života sú len akési fikcie. Ide len o egoizmus, o moc, o peniaze a o luxusné prežitie života. V tomto je egoizmus každého človeka jedinenčný a svojský. Peniaze a aj známostí budú hrať prvý prím, ako Českými levmi nazvaný ocenený film Musíme si pomáhať (Tu platí nielen názov filmu) . Preto je tu naozaj veľa špiny a nespravodlivosti, ktoré musíme ako občania zažívať.
Mladí sú optimisti a zahlasujú za všetko, o čom im nahovoria a napíšu na internete. Že bude lepšie, sa presviedčajú aj na internetových podvodoch, ale to neberú vážne. Až neskôr vytriezvejú, ako Nemci počas druhej svetovej vojny. Optimistom som bol aj ja, ale život ma poučil, že pokiaľ nie sú známosti, alebo peniaze nazvyš, spravodlivosť a zákonnosť nám rýchlosťou blesku uniká z dohľadu. Denno denne sa o svinstvách, zlých jednostranných rozhodnutiach šitých niekomu na mieru vo všetkých oblastiach presviedčame a budeme sa presviedčať. A tak môžem povedať, že peniaze a známosti tvoria kvalitu nášho života v duchu hesla „Lepšie je byť bohatý a zdraví, ako chudobný a chorý!“. Chudák bude teda vždy chudákom!
Pavel Jacz
