Trocha filmovo možno niekto zvolá zrodila sa hviezda. Teda na upresnenie tá politická. Následne médiami a zahraničnými lobistami bola zrodená nová politická hviezda, či hviezdička. Čaputová sa stala novou prezidentkou s nejasným pozadím. Raketový volebný postup s mediálnym balastom na prezidentský stolec akosi zatienil bežnú otázku. Kto je vlastne pani Čaputová? Aká vlastne je nová prezidentka? Je to veľmi legitímna otázka, ktorá však mala byť vážne položená ešte pred prezidentskými voľbami. Občania potrebujú vedieť kohože vlastne zvolili. Pani Čaputová nie je určite nepopísaný kus papiera, ale úprimne na tom symbolickom kuse papiera je dosť bielych miest, ktoré treba osvetliť. A verejnosť ma právo o tom byť informovaná a je povinnosťou novozvolenej prezidentky dôveryhodne vysvetliť, prípadne preukázať takpovediac určité záhady jej života. Už nie je len súkromnou osobou, ale verejnou osobou. Šípkovú Zuzanu neodklial nejaký princ z rozprávky, ale mainstreamové média a medzinárodné peniaze. Avšak nový slovenský prezident má byť ústavným ochrancom slovenskej suverenity a suverénnych práv slovenských občanov. To by malo byť v základnom popise práce každého slovenského prezidenta. Realita je však diametrálne iná. Do prezidentského finále sa dostala médiami rychlokvasená nová mediálno – politická hviezda – ortodoxná liberálka Čaputová. Dostal sa tam tiež liberál, eurofederalista a eurobyrokrat
Šefčovič. Liberálka Čaputová, ktorá verejne súhlasí s adopciou detí homosexuálnymi pármi nakoniec vyhrala prezidentské voľby. Prezidentské finále s dvoma liberálmi ako s prezidentskými kandidátmi bolo smutným dňom pre značnú časť verejnosti a hlavne pre budúci osud slovenskej suverenity. Slovensko prepáslo možnosť mať vlasteneckého, konzervatívneho a prokresťanského prezidenta. Dodajme, že zjavnou vinou dnešných politikov, ktorí sa nazývajú národní, ľudoví, konzervatívni, či kresťanskí. Dôsledky napr. v otázkach ochrany štátnej suverenity alebo v ochrane kultúrno-etických hodnôt budú dlhodobé. Je však potrebné sa poučiť z tejto situácie a hľadať nápravné cesty. Ak k tomu reálne nedôjde, tak budúce parlamentné voľby môžu skončiť ďalším politickým debaklom národno-kresťanským hodnôt. Slovensko sa stane liberálnou – čiernou dierou vo V 4. Pokiaľ sa vrátime k prezidentským voľbám, tak musíme analyzovať oligarchické volebné prostredie. Oligarchické štruktúry mali a majú vplyv na politiku cez svoje priame, alebo nepriame sponzorstvo politických strán, či dokonca cez priame členstvo niektorých svojich osôb priamo v stranách koalície, opozície, či niektorých neparlamentných strán. A čo je hlavné média media vlastnia a majú peniaze. A vláda mainstreamu je na svete v slovenských podmienkach. Mainstream mal dvoch top kandidátov do prezidentských volieb. Jeden kandidát(ka) sa volal(a) Čaputová a druhý kandidát sa volal Šefčovič. V druhom kole sa Šefčovič snažil možno účelovo, možno skutočne…(dohovie) vymedziť s určitým obmedzeným konzervatívno-kresťanským nádychom a to v záujme získania národných hlasov. Nová tvár v podaní Čaputovej ma však pre mainstream jednu zrejmú výhodu. Oproti starému politickému matadorovi Šefčovičovi. Skôr môže byť mediálne prezentovaná ako prezidentkou zmeny voči výrazne nespokojnej spoločnosti (a voličom), ktorí už majú dosť excesov súčasnej vládnej moci, vrátane mnohých prejavov korupcie a klientelizmu. Pravdupovediac Čaputová je akýmsi klonom Kisku, či Kiskom v sukni. Objavila sa na poslednú chvíľu s raketovým mediálnym a volebným štartom. O Čaputovej verejnosť takmer nič nevedela a zrazu mediálne vznikol zo dňa na deň až mediálny kult Čaputovej. Vo volebnej kampaní netrpela nedostatkom peňazí s nie celkom jasným pôvodom. Ak berieme, že média vlastní oligarchia, tak nová prezidentka nebude prezidentkou zmeny v dnešnej oligarchiou riadenej spoločnosti. Určite nepôjde proti tým, ktorí ju stvorili. Mala ohromnú podporu nielen súkromných medii, ale aj toho verejnoprávneho média na, ktoré sa všetci skladáme. Ohľady RTVS voči Čaputovej boli v diskusiách vysoko ústretové, vrátane účelovej selekcie účastníkov diskusii v jej prospech.
Podobne ako Kiska, tak Čaputová používa na verejnosti všeobecné a opakujúce frázy (ako z nahratej platne) a nepreukazuje nejakú osobitnú intelektuálnu hĺbku, ani všeobecný rozhľad. Je z hľadiska výkonu svojej doterajšej profesie, vrátane otvorenej otázky splnenia podmienok získania advokácie, jej doterajšej príjmovej základne a osobného života – veľmi veľkou záhadou. Nehovoriac o zdrojov financovania jej života, vrátane toho zo zahraničia, v predvolebnom a vo volebnom období. Nevieme koľko peňazí a od koho ich získali za posledné roky Čaputovej mimovládky a ,kde nakoniec peniaze skončili. Sponzori to iste neposielajú len tak. A niečo za to žiadajú. Čaputovej životný príbeh ma veľmi veľa bielych miest. Stáva sa pani Záhadnou. Investigatívni novinári asi nedostali pokyn na jej hĺbkové skúmanie. Predsa sa časom dozvieme ešte mnoho zaujímavých vecí. Krátkosť prezidentskej kampane jej umožnila sa týmto otvoreným otázkam vyhnúť. Zatiaľ. Nie je známe ani jej skutočné vierovyznanie, pokiaľ nejaké má (zen-budhizmus). Asi nebude Orbánovou kamarátkou, lebo ten nie je Sorosov kamarát. Da sa predpokladať. že pôjde v Kiskových stopách a prezidentka zo Slovenska počas svojho volebného obdobia asi nenavštívi ani Washington, Moskvu, či Peking. Nevieme, či zen-budhizmus jej pomôže pri návšteve Tokia. Napriek tomu, že prezident na Slovensku ma obmedzenejšie právomoci jej vplyv sa možno neprejaví len pri kreácii ústavného súdu. Jej prezidentský vplyv dramaticky narastie hlavne po parlamentných voľbách (po marci 2020), kde sa predpokladá ťažšie zostavovanie stabilnej vládnej koalície. Prezidentka môže pri zostavovaní vlády v podstate poveriť takmer ľubovoľného politika. Navyše v prípade potreby môže držať úradnícku vládu. Bude podporovať oslabovanie slovenskej suverenity cez eurofederalizačné integračné projekty. Migrácia bude mať znovu zelenú. Ako ortodoxná liberálka bude oslabovať ochranu tradičnej rodiny a prirodzených hodnôt. Zástancovia LGBTI sa môžu iste tešiť.
Je spoločensky škodlivé, aby dnešného, prípadne budúceho prezidenta stvorili média v rukách oligarchie. Vo voľbách však má byť elementárna rovnosť šancí. Mediálne zastrašovanie musí byť neprípustné. O volebnom výsledku ma rozhodovať oveľa viac osobný charakter a ochrana hodnôt a nie mainstreamové média a peniaze. Príkladom boli nerovnaké možnosti kandidátov v mediach, objednané a predkladané prieskumy verejnej mienky, selektívny výber do diskusných TV besied kandidátov, či selekcia pri určenia miery tzv. „grilovania kandidátov“. Z mediálnych ohľadov ani Čaputová nebola skutočne „mediálne grilovaná“. Vo finále dokonca odmietala niektoré diskusie. Objednané prieskumy vopred vyraďovali alebo preferovali kandidátov. Žiaľ voliči častokrát volili podľa preferencií. To všetko ovplyvňovalo slobodu výberu zo strany voličov. Demokracia však musí slúžiť priamo občanom. Namiesto mediálnej manipulácie treba v praxi uprednostniť dôslednú trojdeľbu moci postavenú na skutočných hodnotách a na zachovaní suverenity Slovenskej republiky. Demokracia nemôže byť len zástierkou pre skutočných držiteľov oligarchickej moci. Pokiaľ sa to nezmení, tak pri pripomenutí 30. výročia nežnej revolúcie z roku 1989 si ju možno premenujeme na ukradnutú revolúciu. Nechceme k tomu pripojiť ukradnutý štát. Pani prezidentka Čaputová nebude prezidentkou zmeny, ale prezidentkou zachovania moci oligarchie, nakoľko ju stvorili média a peniaze, ktoré sú v rukách oligarchie a zahraničných lobistov. V tejto chvíli je nelogické, aby novozvolená prezidentka sa postavila proti tým, ktorí ju reálne kreovali – mediálne stvorili, rýchlo a pozitívne napísali jej „záhadný“ príbeh a všestranne ju podporovali. A ,ktorým môže ďakovať, že sa cez noc stala v mediach novou politickou hviezdou. Hlasy vo voľbách dostala Čaputová ako údajná politička „liberálneho nového typu“ a to ako prejav protestu verejnosti proti dnešnému neradostnému stavu verejnej moci. Ako hlasy proti korupcii a klientelizmu a protestné hlasy proti politickému papalášstvu a skorumpovanej súčasnej politickej a vládnej moci. Tiež proti moci existujúcej oligarchie a mafiám. Prezidentskí voliči si po čase možno spomenú, že ich prianie, aby sa nová prezidentkou stala prezidentkou zmeny k lepšiemu sa celkom nenaplní. Pani Čaputová je hlavne novým produktom politicko-mediálneho marketingu zo strany v pozadí – skutočných držiteľov reálnej moci v spoločnosti. Asi naďalej budú občania počúvať prázdne slová od tejto dosť záhadnej postavy, dnes už novej zvolenej prezidentky.
Média zrodili a naivní voliči zahlasovali za novú prezidentku… Je to však demokratické rozhodnutie občanov, ktorí sú dlhodobo nespokojní so súčasným stavom spoločnosti a naliehavo žiadajú zmenu. Dočkajú sa občania zmeny k lepšiemu ? Od Čaputovej asi ťažko…Preto enormná volebná podpora Čaputovej kandidatúry bude znamenať aj enormné očakávania od novej prezidentky, ale následne a po čase asi enormné sklamanie voličov. Rozdelenie spoločnosti sa výrazne prehĺbi. Na záver ešte uveďme, že o prípadnej legálnosti volieb môže rozhodovať len Ústavný súd SR, ale splnenie podmienok podmieňujúcich legitímnosť prezidentských volieb je dnes aktuálne – otvorenou otázkou, najmä spojenou s posúdením splnenia zákonných volebných podmienok a s dodržaním podmienok rovnosti kandidátov.
Bruno Čanády
