Pred prezidentskými voľbami sa dostali voliči do delikátnej situácie. Odstúpil liberál s ľahkým konzervatívny odtlačkom – prezidentský kandidát Mistrík. Je tu ortodoxná liberálka Čaputová, ktorá otvorené hovorí o budúcej legislatíve s možnosťou adopcie detí zo strany homosexuálnych párov.
Konzervatívno a trocha liberálne OĽANO vyjadrilo otvorenú podporu liberálke Čaputovej. Navyše sa jej predseda pred televíznymi divákmi rozhodol, že odteraz bude protiamerický a pre hlbšiu integráciu EÚ, teda podobne ako to roky hovorí prezidentský kandidát Smeru-SD Šefčovič a čo naznačuje prezidentská kandidátka Čaputová s podporou eurorealistického (možno pre niekoho dokonca euroskeptického) Sulíka.
Voliči KDH a im podobných strán a straničiek majú pod tlakom svojich vedení viac menej podporovať ortodoxnú liberálku Čaputová a to s jej podporou adopcie detí zo strany homosexuálnych párov, čo bude znamenať rýchly rozklad takýchto strán.
Druhý (možno prvým) kandidátom mainstreamu je M. Šefčovič, ktorý sa netaji, že dovedie Slovensko do federalizovaného jadra EÚ, kde stratí posledné pozostatky svojej suverenity. Tak ako pomohol Nemecku k Nordstreamu 2 , ktoré takto doslova Slovensku „ukradne“ tranzitné poplatky za ruský plyn. Toho podporuje vládno-zbohatlícko-socialisticky Smer s veľmi ľahkým (skôr bývalým) malým národným „krídielkom“. Navyše, keď pozrieme náhodou napríklad na takú značne medializovanú mimoparlamentnú Národnú koalíciu, je zaujímavé, že útoči na každého okrem Smeru a Šefčoviča. O Harabínovi však tam ťažko nájdeme stopu podpory.
SNS je absolutne ticho, Most-Hid maju svojho Bugára a ĽS-Kotleba majú svojho Kotlebu.A Rodina ma jedného zo svojej rodiny.
Ako to možno analyzovať.
Musíme vychádzať z toho, že po 30 rokoch od nežnej revolúcie bola táto revolúcia doslova a postupne ukradnutá oligarchiou, mafiami a neschopnými politickými elitami. Aby sme to upresnili. Doterajšie politické elity boli vždy schopné hlavne pomôcť sebe, ale neboli schopné (ochotné) bojovať za verejné záujmy slovenských občanov. Vyhovuje im partokracia a nevyhovuje im väčšinový volebný systém, kde každý poslanec by bol zvolený voličmi svojho volebného obvodu, ktorému by skladal účty. Doterat poslanec skladá účty len svojmu predsedovi strany a strana stanovuje celoslovenskú kandidátku, kde zistíme, že po niektorých regiónov nieto stopy. Sú tam hlavne Bratislavčania. Či už s trvalým alebo prechodným pobytom alebo len s bratislavským bytom.
Ale vrátme sa do roku 1989, kedy bola vedúca úloha KSČ v štáte a spoločnosti vyškrtnutá zo socialistickej ústavy. Nakoniec máme tento rok okrúhle výročiu. Moc dôvodov na oslavu nebude. Už síce neplatí jedna ústavou garantovanou vedúca úloha, ale nahradila ju nová ústavne negarantovaná, ale v praxi skutočná a to vedúca úloha oligarchie a mafii v štáte a spoločnosti. To je podstata pojmu ukradnutá revolácia riešiaca aj otázku kto ju občanom ukradol. Veď nebyť, toho že nejaká celebrita, či mafián zasiahol do záujmov superveľmoci (resp. jej firmy) , tak by sme asi stále nevedeli účastníkov Kuciakove vraždy spolu s jeho snúbenkou. Možno by sme hovorili stále o nejakej gamblérskej stope…ukrytej v Belize. A s Belize sa ťažko spolupracuje…
Vráťme sa k voľbám.
Uvedená vedúca úloha znamená, že najmä oligarchické štruktúry mali a majú vždy vplyv na politiku cez svoje priame, alebo nepriame sponzorstvo strán, či dokonca cez priame členstvo niektorých svojich osôb priamo v stranách koalície, opozície, či niektorých neparlamentných strán. Vlastnia média. A vláda mainstramu je na svete v slovenských podmienkach.
Je celkom jasné, že mainstream ma dvoch kandidátov do prezidentských volieb.
Jeden kandidát sa volá Čaputova a druhý kandidát sa volá Šefčovič. Pre mainstream je v podstate jedno, kto z ních vyhrá. Chystá sa len volebné divadlo. Obaja kandidáti budú pomáhať rozkladať Slovensko z vnútra a budú odovzdávať slovenskú suverenitu. Urobia to bez mihnutia oka. Už su na to pripravení.
Čo môžeme my obyčajní občania.
Musíme sa spájať v odhodlaní zmeny k lepšiemu. Voliť toho najlepšiemu mimo mainstreamu. Zjednodušene povedané o tom komu povedia mainstramové média, že je nesýstemový kandidát. To je dobrá vizitka kandidáta.
A čo do budúcna. Poviem to kacírsky ale pravdivo. Zároveň treba hľadať nielen odhodlaných občanov, ale i odhodlaných (a vlasteneckých) sponzorov zmeny.
Inak budú voľby len divadelným predstavením pre naivných voličov. O voľbách potom mainstreamové média povedia, že voľby boli napínavé a demokratické.
Ak to aktívne nezmeníme, tak len zostane obligátne – Bože ochraňuj Slovensko a oči pre plač.
Bruno Čanády
Viac k prieskumom verejnej mienky kandidátov na slovenského prezidenta píšeme aj TU
