Oproti historicky známej – povojnovej Churchillovej železnej opone, ktorá bola z drôtov, betónu a železa, tak nová dnešná (európska) železná opona v EÚ (a nielen tam) je fyzicky ťažko viditeľná, ale je politicky, mocensky, ekonomicky a ideologicky jasne postavená z hľadiska spoločných záujmov rozhodujúcej časti krajín západu EÚ, inštitúcii Európskeho parlamentu, Európskej komisie a hlavne mocných z Berlína, Paríža a Bruselu. Ide o zachovanie (a upevnenie) všestrannej mocensko-ekonomicko-ideologickej nadradenosti západu EÚ nad východom EÚ.
Z ich strany je prodiskriminačná spolupráca uprednostnená, najmä pri všestrannej a spoločnej exploatácii krajín východu, kde pevne a dlhodobo ovládajú bankovníctvo, energetiku, ďalšie výnosné a strategické odvetvia a média. Majú cez svoje záujmové politické úderky (či už socialistické, liberálne alebo ľudovecké internacionály), kompromitujúcich znalosti svojich tajných služieb, hlavne však prostredníctvom ekonomických pák a mainstreamových médií pevne v rukách väčšinu mainstreamových (prozápadných) politikov z východu EÚ. V tomto smere neváhajú spolupracovať s domácimi oligarchami. Firemné zisky (dividendy) sa dlhodobo a trvale presúvajú (podľa minulých a veľmi výhodných zmlúv o ochrane investícii) z východu na západ (a do západných daňových rajov v Holandsku, Luxembursku, a i.). Potom štáty z východu EÚ nemajú prostriedky na svoj rozvoj. Nie sú prostriedky štátu (napr. na Slovensku) na dostavbu diaľnic, železníc, škôl ani na platy pre učiteľov, či na šport a kultúru. Toľko skloňované eurofondy to len čiastočne zmenili, ale vo väčšine prípadov aj tak eurofondy pomaly končia. Žiada sa od východu EÚ len plnenie pokynov západu, či už cez legislatívu EÚ, alebo v prípade napr. Poľska cez nátlak vplyvných politikov, eurokomisárov a cez spriaznené mainstreamové média. Skupina V 4 je predmetom otvorených a hlavne skrytých útokov z Bruselu, Berlína a Paríža. Politický meter a demokratické kritéria, ktoré platia napr. na krajinu V 4 určite neplatí napr. na Španielsko so svojím Katalánskom. Dlhoročné deficity francúzskeho rozpočtu a dlhodobé nedodržiavanie jasne stanovených kritérií EÚ, neplnenie niektorých kritérií v Nemecku (Francúzsku, a i.) sú dlhodobo tolerované a o problémovom bankovníctve z južných štátov západu EÚ ani nehovoriac. Ak majú problémy nemecké a francúzske banky v Grécku tak to štáty Eurozóny vrátane chudobného Slovenska rýchlo za nich zatiahnu. Ako vidno sú rovní a rovnejší.
Nová železná opona je oponou záujmovou, hodnotovou, mocensko-ekonomickou a psychologickou a zároveň je nová železná opona tiež oponou vzrastajúcej nedôvery východu voči západu EÚ a oponou pokračujúcej nadradenosti západu (dnes možno už skôr severozápadu EÚ) voči východu EÚ. Nová železná opona sa stala faktickou oponou nárastu vzájomnej (ne)dôvery a rozdielnemu vzťahu k hodnotám, kde vzťah ku kresťanským hodnotám je základným ideologickým rozdielom na západ a na východ od pomyselnej novej železnej opony (s rozdielnym každodenným vzťahom ku kresťanským, kultúrnym a morálnym hodnotám). Nová železná opona fakticky rozdeľuje občanov EÚ na občanov I. a II. kategórie a na štáty EÚ I. a II. kategórie a to hlavne materiálne s rozdielnou životnou úrovňou a s rozdielnou faktickou úrovňou ochrany sociálnych práv. Slovenskej republike napriek tomu, že je v Eurozóne a v Schengene bolo 20.11.2017 (pri dátume nepridelenia liekovej agentúry EÚ do Bratislavy) „fakticky, či oficiálne“ potvrdené, že i keď je v Eurozóne a vládne strany „túžia“ po „jadre EÚ“ , žiaľ patrí medzi štáty EÚ druhej kategórie.
Kresťanstvo v západnej časti EÚ je de facto všestranne potlačované. Niektoré štvrte miest sú toho faktickým dôkazom napr. v Malmo, Berlíne, Marseille, či Bruseli, kde dnes diktujú každodennému životu zbytku kresťanskej postkultúry – niekedy mnohogeneračné (prisťahovalecké, hlavne moslimské) menšiny (možno zajtra už väčšiny). Pozitívna diskriminácia je dnes skutočnou diskrimináciou väčšiny a hrozbou pre Európu. Západ EÚ postupne viac alebo menej stratil (stráca) svoju kultúrno-kresťanskú dušu a opúšťa tisícročné overené hodnoty. Francúzsky príklad s medializovaným a s úradným odstraňovaním kríža zo sochy pápeža Jana Pavla II, všestranné mediálne tlaky na posilnenie práv LGBTI komunity a podpora povinným utečeneckým kvótam v našom okolí sú len typické prejavy tlaku západu EÚ a jeho establišmentu na východ EÚ a jeho hodnoty a hlavne jeho záujmy. Ale, čo je najdôležitejšie východná časť EÚ a jej životná úroveň nemá už dlhodobo šancu vôbec dohnať životnú úroveň obyvateľov v jej vyspelejšej západnej časti. Napriek tomu, že výkonnosť slovenského zamestnanca je zhruba na 2/3 výkonnosti rakúskeho alebo nemeckého zamestnanca. Slovenský zamestnanec ma však plat sotva tretinový oproti svojmu rakúskemu kolegovi. A to od roku 1989 uplynulo 30 rokov a vtedy sľubované ekonomické vyrovnanie je v nedohľadne. Naopak rozdiely sa prehlbujú a to v prospech západu. Dodajme, že firmy zo západnej časti EÚ sofistikovane, niekedy nemilosrdne a predovšetkým lacno získali po roku 1989 „rodinné striebro“ východu a hlavne jeho trhy. Časť z neho pomohli zlikvidovať, aby sa zbavili výrobnej a hlavne obchodnej konkurencie a časť z neho dodnes slúži ako „dojné kravy“ na vyťahovanie zisku (napr. cez bankovníctvo v zahraničných rukách, energetiku, distribúciu, strategické petrochemicko- hutnícke a iné bývalé štátne podniky a i.) od občanov. Obchodné reťazce prevažne podporujú zahraničných dodávateľov. Súčasné porovnanie podpory pre poľnohospodárov v starých štátov EÚ s novými členskými štátmi je z hľadiska diskriminácie východu doslova fatálne. Slovensko sa stalo spotrebnou slúžkou, ale i odpadovým košom, takto dotovaného tovaru likvidujúceho slovenských výrobcov. Potravinová bezpečnosť Slovenska zanikla. O rovnocennej kvalite dodávaných tovarov medzi západom a východom ani nehovoriac. Navyše stretávame s určitým tichým (niekto možno to nazýva i s antislovanským akcentom) v podobe dvojakých štandardov v politike EÚ. Čo platí v prípade Kosova neplatí v prípade Krymu. Protiruské sankcie, ktoré sa dotkli hospodárskych záujmov Slovenska (a poškodili slovenskú ekonomiku) každoročne obnovujú z vôle Merkelovej Nemecka a bruselského establišmentu. Každé čo len zdanlivé proruské vyhlásenie občanov sú podľa mainstreamových médii a mainstreamových politikov len plodmi tichej (skrytej) rusko-zahraničnej manipulácie (ako hoax, fake news,…) a nie sú podľa nich prejavom obyčajného zdravého rozumu občanov a legitímnej ochrany národných záujmov. Európa, EÚ a Slovensko sa dostalo na historické rázcestie. Suverenizmus a túžby po suverenite národných štátov však už klopú na Bruselské vráta. Nevieme presne čo bude nasledovať, ale črtajú sa zmeny. Dúfajme, že to budú zmeny k lepšiemu…
Bruno Čanády
