Komunista Fico sa rozhodol zaujať verejnosť a zvýšiť si preferencie ďalšou „obľúbenou“ témou a tou je cigánska otázka.
Vie veľmi dobre, že téma je neustále aktuálna a verejnosť je neriešením tohto problému oprávnene frustrovaná. Je potrebné spomenúť, že každá vláda v každom režime deklarovala snahu o riešenie katastrofálnej situácie, ktorá ohrozuje samotnú existenciu Slovenskej republiky. Či to bol Mečiar, Dzurinda, alebo dnes Fico. Dlho som si myslel, že problém riešiť nechcú, že ho len odsúvajú. Dnes viem, že o riešenie im nejde a to hlavne preto, že to NEVEDIA.
Dnes nikto presne nevie, koľko cigáňov na Slovensku skutočne žije. Štatistiky neexistujú, to čo máme k dispozícii je len odhad. A aj to dosť nepresný. Odhadom je to 10 percent z celkového počtu obyvateľov. Ide o etnickú skupinu, ktorej ani stovky rokov nestačilo, aby sa prispôsobila po kultúrnej stránke a o pracovných návykoch ani nehovoriac. Treba pripomenúť, že dlhé roky to ani nikomu nevadilo. Respektíve – nevadilo to tým, čo s cigánmi neprichádzali do každodenného kontaktu.
Cigáni sa nachádzajú na takmer najnižšom stupni spoločenského a kultúrneho vývoja. Nie sú schopní žiť samostatne. Hlavne cigáni v osadách sú spoločenským vývojom na úrovni zberačov. To logicky znamená, že ich životný štýl priamo ohrozuje tých, čo žijú v ich blízkosti a to nie len ťažkou kriminalitou cigánov, ale aj nebezpečenstvom infekčných chorôb, pochádzajúcich z ich primitívneho spôsobu života. Ohrozujú životné prostredie, ku ktorému majú vyslovene koristnícky vzťah.
Toto všetko sú známe fakty. Ktokoľvek tvrdí niečo iné, je neinformovaný, alebo programovo klame.
Vo svete, ale aj u nás je však veľa „dobrákov“, ktorí sa snažia problém „riešiť“ rôznymi darmi, finančnou podporou, budovaním zariadení, bytov a podobnými aktivitami. Samozrejme, že na tieto ich aktivity využívajú verejné zdroje, ako je rozpočet, zbierky a prípadne cudzie fondy, ktoré problém namiesto riešenia len konzervujú.
Aby som to zjednodušil – riešením môže byť všetko, len nie každodenná práca. Naučiť cigánov pracovať však nie je jednoduché. Nikdy to neskúšali a nič robiť nevedia. Okrem toho sa im samozrejme nechce, nakoľko všetko, čo doteraz získali bolo bez práce. Existuje však stále aktuálny návrh, ktorého skrátené znenie prinášam:
Ide o dva spôsoby definitívneho riešenia chudoby a zaostalosti cigánov
Prvý spôsob predpokladá dobrovoľné prispôsobenie sa bez akéhokoľvek zásahu štátnej moci a to tým, že začnú riadne pracovať – bez pomoci zo strany štátu a bez finančných príspevkov, alebo akéhokoľvek iného spôsobu pozitívnej diskriminácie. Títo občania prestanú žiť v nelegálnych stavbách a budú sa živiť námedznou prácou, alebo podnikaním.
Všetci ostatní využijú druhý spôsob prispenia štátnej moci a to tým, že ich nelegálne príbytky budú úplne bezodplatne zlikvidované a oni budú s vlastným súhlasom ubytovaní v pracovných centrách, kde u nich špecializovaní pracovníci budú rozvíjať neexistujúce pracovné návyky, ako aj štandardný spôsob života. Postupne budú získavať kvalifikáciu a nebude u nich potrebné hľadať si zamestnanie, nakoľko samotné centrá budú poskytovať zamestnanie podľa konkrétnej, postupne získanej kvalifikácie. Za vykonanú prácu budú odmeňovaní podľa zmluvy.
Existovať budú len tieto dve alternatívy. Obidve možnosti sú otvorené a v prípade, že si neprispôsobivý občan, využívajúci štátnu pomoc prostredníctvom pracovného centra zarobí dostatočné množstvo prostriedkov, alebo získa zamestnanie mimo pracovného centra – môže centrum opustiť a začať podnikať, alebo pracovať mimo centra.
Milan Buza
Redaktor DP
