Slovenské média zlyhávajú už dlhodobo. Väčšinou informujú nepravdivo, skreslene a kĺzajú po povrchu. Média však tak, ako slovenský parlament len predstavujú typický obraz slovenskej spoločnosti. Spoločnosti, kde faloš, pretvárka, sebectvo, egoizmus a klamstvo prevládajú. Mix toho všetkého vo veľkej väčšine spoločnosti vytvára frustráciu, vedie k obviňovaniu iných za vlastnú neschopnosť a utiekanie sa k spasiteľovi, ktorý by mal vyriešiť všetky problémy. Leví podiel na stave spoločnosti majú aj slovenské média. Média však okrem konkrétnych vlastníkov prezentujú konkrétni ľudia – redaktori, komentátori. Proste všetci tí, ktorí o sebe vyhlasujú, že sú novinármi.
Sú okamihy v spoločnosti, kedy by elity spoločnosti (jednou z nich je aj stav novinársky, ako o sebe hrdo vyhlasuje) mali zaujať jasný postoj. Postoj, kde sa ukazujú charaktery. Hlasovanie o amnestiách Mečiara na vraždu Remiáša bolo jedným z takýchto okamihov. Posledné hlasovanie na návrh tribúna „novembrovej revolúcie“ Jána Budaja ukázalo charaktery. Charaktery slovenských poslancov, presne reprezentujúcich slovenskú spoločnosť. Bezcharakternosť, faloš, pretvárka, sebectvo, egoizmus a klamstvo.
Do jedného šíku proti vyšetreniu vraždy Remiáša sa postavili poslanci Smeru, ĽS NS, SNS, Most-HID. Po 20tich rokoch od vraždy Remiáša sa v tejto spoločnosti a u jej volených predstaviteľov nenašla vôľa väčšinovo presadiť zrušenie amnestií Mečiara.
Smutný ale pravidvý stav slovenského parlamentu.
Zoznam bezcharakterných, falošných, sebeckých a egoistických poslancov, ktorí hlasovali proti, zdržali sa, nehlasovali, boli neprítomní pri hlasovaní o zrušení amnestií Mečiara je verejný.
Je na webe a každý novinár, ak aj nebol na samotnom hlasovaní ho môže zhliadnuť – https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37250
Minútu po hlasovaní sa novinári mali všetkých poslancov, ktorí znemožnili zrušenie amnestií Mečiara na vraždu Remiáša pýtať: „Prečo?“
Prečo poslanci svojím konaním podporujete naďalej v slovenskej spoločnosti faloš, pretvárku, sebectvo, egoizmus a klamstvo?
A novinári by sa to mali, týchto poslancov pýtať stále a dookola. Až do konca ich volebného mandátu.
Novinári (česť výnimkám) však opäť zlyhali. Amnestia Mečiara na vraždu Remiáša, nie je amnestia na neveru. To nie je pesnička skupiny Elán, ktorú si zaspievame a život ide ďalej.
Amnestia Mečiara na vraždu Remiáša je o charaktere. O charaktere „otca vlasti“ Mečiara, o charaktere poslancov, ktorí znemožnili zrušenie mečiarových amnestií a o charaktere slovenskej spoločnosti.
Marian Zaboj
redaktor