Odkedy polícia obmedzila „škodnej vo vlastných radoch“ zasahovať a vynášať informácie v kauzách Mariána K. zverejňuje na svojom FB informácie ako obviňuje jeho a jeho spoločníkov v rôznych kauzách.
Naposledy polícia bližšie vysvetlila ďalšie trestné stíhanie Mariána K. a z čoho je obvinený.
Polícia ďalej uvádza, že
„Trestné stíhanie vo veci začal vyšetrovateľ finančnej polície v júni 2016 (21.06.2016). Týkalo sa predaja 17 bytov a troch nebytových priestorov za jedno euro s DPH. Predávajúca bola spoločnosť, ktorej konateľom bol prvý z obvinených Peter Z. Kupujúci v tomto prípade bola firma, kde bol predsedom predstavenstva druhý z obvinených, Marián K.
K podobnému predaju za euro došlo aj v prípade ďalších 14 bytov a dvoch nebytových priestorov. Aj tu bol rovnaký predávajúci, kupujúci bol ďalší z obvinených Viliam G. Preto v júli 2018 (20.07.2018) vyšetrovateľ finančnej polície aj v tomto prípade začal trestné stíhanie, rovnako vo veci zločinu skrátenia dane a poistného.
Štvorlístok uzatvára posledná z obvinených Jana Š., ktorá zastupovala britskú spoločnosť, v prospech ktorej boli zapísané záložné práva na spomínané nehnuteľnosti. Záložné právo bolo dôvodom uzatvorenia zmlúv o postúpení pohľadávok v hodnote viac ako 36-miliónov eur (36.113.159,21 eur).
Vráťme sa ale ešte k prvému z obvinených, Petrovi Z. Ten mal mať podľa skladových kariet vedomosť, že celková cena prevádzaných nehnuteľností bola takmer 17-miliónov eur (16.693.516,45 Eur). Predané boli za dve eurá, teda za značne podhodnotenú cenu. Ako štatutár firmy, ktorá ich predala, mal teda skrátiť daň o viac ako 3-milióny eur, čo je 20 percent z takmer 17 miliónov (3.338.703,29 Eur, čo je 20% z 16.693.516,45 Eur). Ide o zdaňovacie obdobie október 2011, kedy do základu dane zohľadnil obe kúpne zmluvy zo dňa 19.10.2011.
Za zločin skrátenia dane a poistného, z ktorého sú všetci štyria obvinení, hrozí v prípade dokázania viny trest odňatia slobody na sedem až 12 rokov.
Okrem Mariána K., ktorý sa nachádza vo väzbe za inú ekonomickú trestnú činnosť, sú obvinení stíhaní zatiaľ na slobode.“
DENNÍK POLITIKA UPOZORŃUJE však všetky zainteresované subjekty na zásadu Prezumpciu neviny
Zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného) je jednou z kľúčových zásad aplikujúcich sa v rámci trestného konania, pričom táto zásada, ktorá vychádza z právnych myšlienok rímskeho práva, je ako táka neoddeliteľne spätá so zásadou prezumpcie neviny, ktorá má pre trestný proces zásadný význam. Zásada prezumpcie neviny je totiž natoľko významná, že je priamo (expressis verbis) zakotvená v medzinárodných dokumentoch garantujúcich základné ľudské práva a slobody.[1] Samozrejme, aj v právnom poriadku Slovenskej republiky je táto zásada normatívne vyjadrená, a to priamo v Ústave Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov [2] (ďalej len Ústava), ale aj v zákone č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) [3], pričom v rámci trestného procesu sa táto chápe ako jedna z jeho „základných zásad“. Z uvedeného teda možno konštatovať, že porušenie práva garantujúceho prezumpciu neviny v konečnom dôsledku znamená porušenie základného ľudského práva resp. práva garantovaného jednotlivcovi priamo Ústavou (ústavného práva). Toto právo vychádza zo základného predpokladu, a to že každý sa považuje za dobrého a čestného, kým nie je preukázané inak („praesumptio boni viri“). To znamená, že vo vzťahu ku každému jednotlivcovi platí právna fikcia o jeho nevinne (bezúhonnosti), a to až do momentu, kedy je táto osoba právoplatné odsúdená (keď nadobudne právoplatnosť odsudzujúci rozsudok). Prezumcpia neviny teda vyjadruje objektívny stav, podľa ktorého o vine obvineného môže rozhodnúť len súd, pričom jeho rozhodnutie musí vychádzať z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého existuje jednoznačný záver, že žalovaný skutok spáchala určitá osoba.
Ako príklad prezumpcie neviny a informovania médií uvádzame kauzu KARLÍN, kde mečiarov exposlanec slovenského parlamentu Gabriel Karlin, ktorého stíhali za korupciu, nakoniec vysúdil v Štrasburgu 4000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy.
Karlin si podľa obžaloby v novembri 2003 vypýtal úplatok 16.597 eur (500.000 Sk) od podnikateľa Juraja H. v reštaurácii istého banskobystrického hotela. Polícia mala mať všetko nahraté a zdokumentované. Karlin bol z obvinenia právoplatne oslobodený v roku 2010.
Karlin následne Slovensko zažaloval, že jeho väzba v prípravnom konaní bola nezákonná, svojvoľná a nebolo o nej rozhodnuté nezávislým súdom zriadeným zákonom a v roku 2011 vysúdil 4 tisíc. eur, ktoré mu Slovensko aj vyplatilo.
Zdroj foto a info: fb a https://www.najpravo.sk/clanky/nad-moznostou-prokuratora-vyuzit-zasadu-in-dubio-pro-reo.html?print=1
