Slováci si radi požičiavajú, kupujú tovar na splátky, na faktúry a keď má prísť na platenie, vzniká problém. Nezapaltia účet a keď im exekútor sihane na majetok, na vine je podľa nich exekútor a nie dlžník, ktorý nespáca dlhy. Obdobná situácia je aj pri slovenských firmáh.
Slovenské firmy neveria, že sa ich zákazníci zlepšia v platení faktúr. V súčasnosti im každá štvrtá platba prichádza neskoro alebo nie je zaplatená vôbec. Oproti ostatným európskym krajinám je to privysoké číslo, ktoré okrem možného ohrozenia biznisu prináša firmám aj skepticizmus. O ich očakávaniach hovorí aktuálna štúdia spoločnosti EOS KSI s názvom European Payment Practices 2017.
Keď sa slovenských firiem v roku 2016 pýtali, ako sa podľa nich zmení platobná disciplína ich koncových zákazníkov a obchodných partnerov, takmer 28 percent očakávalo výrazné zlepšenie a zhruba 16 percent výrazné zhoršenie. O rok neskôr už odpovedali inak, v zlepšenie verí len 26 percent firiem, v zhoršenie 17.
Podobné očakávania majú aj firmy v ostatných východoeurópskych krajinách. S veľkým zlepšením ráta zhruba 24 percent firiem, rok predtým to však bolo vyše 29. „To, že slovenské ani ostatné východoeurópske firmy neveria v lepšie platenie faktúr, nie je dobrým signálom. Môže to vplývať na celé podnikateľské prostredie a uzatváranie nových spoluprác,“ komentuje Peter Hetteš, obchodný riaditeľ EOS KSI Slovensko, ktorá sa venuje manažmentu pohľadávok.
K pesimizmu môžu prispievať aj ďalšie skutočnosti, ktoré štúdia ukázala. Firmy vo východnej časti Európy musia na zaplatenie faktúr čakať dlhšie (37 dní) ako tie na západe (33 dní). Vyšší majú aj podiel oneskorených alebo úplne nezaplatených platieb (25 percent), kým na západe je to 20 percent.
„Príčinou môže byť to, že firmy na západe sú v lepšej kondícii, keďže často pracujú za vyššie marže a v lepších podmienkach. Okrem toho tam môže byť nižší podiel špekulantov, ktorí cez účelovo založené firmy objednávajú tovar, aby nemuseli zaplatiť dodávateľovi,“ dodáva Hetteš.
