Severoatlantická aliancia (NATO) musí jasne ukázať pripravenosť, ale hlavne akčnosť pri použití článku 5 pri ohrození ktoréhokoľvek člena Aliancie. Zhodli sa na tom prezidenti Bukureštskej deviatky (B9) na stretnutí vo Varšave. Po stretnutí o tom informoval prezident Andrej Kiska.
Článok 5 hovorí, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým.
Prezidenti zároveň skonštatovali, že z pohľadu vzťahov k Rusku sa nezmenilo nič k lepšiemu.
„Pokračujúce aktivity na Ukrajine, to, čo sa deje v Sýrii, hybridná vojna, ktorú vedie Rusko proti nám, stále pokračuje, a preto nie je dôvod meniť nejako náš postoj, musíme veľmi intenzívne premýšľať, ako všetkým týmto hrozbám čeliť,“ konštatoval Andrej Kiska.
Priznal, že prezidenti krajín potvrdili, že ich občania majú strach z Ruska a z toho, čo sa deje na ich hraniciach.
„Boja sa, že scenár, ktorý sa udial na Ukrajine s Krymom, sa môže zopakovať aj v ich krajinách. Obyvatelia si kladú otázku, ako rýchlo dokáže Severoatlantická aliancia zareagovať v prípade, ak by sa Rusko rozhodlo zopakovať scenár z Ukrajiny a z Krymu,“ konštatoval prezident, pričom zdôraznil, že NATO musí ukázať pripravenosť konať.
Andrej Kiska pokladá formát B9 za veľmi užitočný. „Svet sa vyvíja, veci sa menia, skoro dennodenne vnímame nové posolstvá, nové správy, a je dôležité sa informovať, porozprávať sa o tom, s akými postojmi prídeme, čo nové sa v jednotlivých krajinách deje a ako vnímame spoločne situáciu vo svete,“ konštatoval.
V otázke samotnej Aliancie sa hlavy štátov zhodli na tom, že musia zostať jednotné. „Musíme zostať jednotní a jasne ukázať celému svetu, že sme pripravení brániť sa, postaviť sa za ktorúkoľvek krajinu Severoatlantickej aliancie, ak by bola napadnutá,“ vyzdvihol.
Prezidenti taktiež diskutovali o tom, ako v rámci Európy budovať spoločnú obranu ako neoddeliteľnú súčasť NATO. Venovali sa i Ukrajine. „Všetci, ktorí sme sedeli za týmto stolom, sme vyjadrili podporu Ukrajine. Počítame s nimi, pokiaľ jej občania budú chcieť, vo všetkých európskych inštitúciách.“
Andrej Kiska deklaroval v mene Slovenska to, čo potvrdila vláda – že „od roku 2024 dosiahneme obranný rozpočet vo výške dvoch percent z nášho HDP“. „Dnes tento záväzok žiaľ viac ako polovica štátov NATO neplní, ale som veľmi rád, že každý o tom začína veľmi intenzívne uvažovať, aj tu za týmto stolom.“
B9 združuje členské krajiny NATO a EÚ ležiace na východnom okraji týchto zoskupení (Vyšehradskú štvorku, pobaltské štáty, Rumunsko a Bulharsko). Lídrami tohto neformálneho zoskupenia krajín sú predstavitelia Poľska a Rumunska. Prvýkrát sa zoskupenie stretlo na úrovni hláv štátov v Bukurešti v novembri 2015. Odvtedy sa okrem stretnutí na úrovni hláv štátov konali i stretnutia zástupcov národných parlamentov, ministrov zahraničných vecí a obrany.
Cieľom piatkových rokovaní bolo skoordinovať pozície členských krajín na východnej hranici pred nadchádzajúcim samitom NATO, ktorý sa uskutoční v Bruseli (11.–12. júla), a potvrdiť jednotné pozície k hlavným témam summitu.
Prezident Kiska sa po stretnutí zúčastnil na spomienkovom podujatí pri príležitosti 100. výročia nezávislosti Poľska. Na ňom odovzdal v Belvedérskom paláci poľskému prezidentovi Andrzejovi Dudovi dar – list generála Milana Rastislava Štefánika z roku 1919.
Zdroj: prezident.sk
