Blížia sa prezidentské voľby a podľa prieskumov verejnej mienky má Pellegrini veľkú šancu, že v druhom kole porazí Ivana Korčoka a stane sa novým prezidentom. Nie som si však istý, či si Pellegrini uvedomuje vážnosť situácie na Slovensku.
Doteraz mlčky asistoval Ficovi pri demontáži právneho poriadku a demokracie. Podieľal sa na schválení neudržateľného rozpočtu, pretlačil 13. dôchodky na ktoré štát nemá financie, podporil zlý kompetenčný zákon a aj mafiánsky trestný zákon, proti ktorému je väčšina obyvateľov Slovenska. Nemal výhrady voči likvidácii RTVS ako verejnoprávneho média ani proti faktickej likvidácii neziskových organizácii. Neozval sa vtedy, keď Fico zbytočne strašil ľudí vyslaním vojakov na Ukrajinu. Nevadí mu premiérova očividne proruská rétorika. Táto hanebná a trápna politika je nazývaná suverénnou slovenskou zahraničnou politikou. Nevadí mu neustále strašenie a rozoštvávanie ľudí zo strany Fica a to prakticky na dennej báze. Zdá sa, že na kariéru v súčasnej koalícii netreba odbornosť a morálku, ale stačí kriminálna minulosť. Pellegrini sa chce pripojiť k ľuďom ako Fico, Gašpar, Kaliňák, Para, Lindtner, Gedra a pod. Naozaj výkvet spoločnosti.
Ak takto chce pokračovať aj ako prezident Slovenskej Republiky, dostane sa rýchlo do veľkých problémov. Pri hroziacom zastavení eurofondov a peňazí z plánu obnovy, pri krachujúcej ekonomike a medzinárodnej izolácii Slovenska bude možno nútený amnestovať Ficových kumpánov. A toto mu už občania tolerovať nebudú. Nepotrvá to dlho a nastanú protesty, štrajky a nakoniec aj občianska neposlušnosť. To môže byť veľmi rýchly a neslávny koniec Pellegriniho a celej koalície, veď maďarská prezidentka Novákova bola nútená odstúpiť v priebehu niekoľkých hodín po vypuknutí nepokojov. Koalícia by sa nemala zahrávať s trpezlivosťou občanov. Tí seniori, ktorých si kúpila za 600 eurový 13. dôchodok jej už veru nepomôžu.
Pellegrini má však aj druhú možnosť a síce, že odmietne byť Ficovou podržtaškou. Postaví sa proti deštrukcii štátu, začne byť prezidentom všetkých občanov, bude vetovať zlé a toxické zákony, začne dôsledne presadzovať proeurópsku politiku a prestane sa podkladať Rusku. Bude sa snažiť upevňovať naše členstvo v NATO a zvyšovať dôveryhodnosť Slovenska v zahraničí. Potom sa môže stať prezidentom, na ktorého môžeme byť všetci hrdí. Ale bude to chcieť odvahu konečne sa postaviť Ficovi a riskovať tak jeho hnev. Postaviť sa mu nie ako oponent vlády, ale ako ochranca demokracie, právneho štátu a zároveň aj ako ochranca všetkých občanov Slovenska, bez ohľadu na ich politickú príslušnosť.
Toto je skutočná dilema Petra Pellegriniho a nie je mu veru čo závidieť. Slovami Richarda Mullera: „Nebude to také ľahké drahá“
Miroslav Sukenik
Zdroj foto: TU
