utorok , 20 apríla 2021
Home / SLOVENSKO / Kollár priznal dom v Thajsku či chatu v Rakúsku, Šeliga má ornú pôdu v Hruštíne

Kollár priznal dom v Thajsku či chatu v Rakúsku, Šeliga má ornú pôdu v Hruštíne

6.4.2021 (Webnoviny.sk) – Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) zarobil v roku 2019 z výkonu verejnej funkcie 38 460 eur. Podpredseda Národnej rady SR (NR SR) Gábor Grendel (OĽaNO) uviedol v majetkovom priznaní z výkonu verejnej funkcie sumu 38 459 eur. Iný príjem uviedol vo výške 10 844.

Vlastní aj umelecké diela či zbierku hodiniek

Ďalší z podpredsedov zákonodarného zboru Juraj Šeliga (Za ľudí) priznal v tejto súvislosti 0 eur. Juraj Blanár (Smer-SD) zarobil 37 712 eur. Vyplýva to z majetkových priznaní za rok 2019, ktoré sú zverejnené na webovej stránke NR SR.

Šéf NR SR priznal aj nehnuteľný majetok v podobe niekoľkých domov na Slovensku, vlastní však aj dom v Thajsku, chatu v Rakúsku či stavbu v Dubaji. Ako vlastníctvo hnuteľnej veci uviedol vybavenie bytu, domov a chaty, umelecké diela zberateľskej hodnoty či zbierku hodiniek a šperkov.

Blanár priznal dom aj chatu

Grendel v majetkovom priznaní uviedol, že vlastní byt v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto či osobné auto značky Ford. Šeliga medzi vlastníctvo nehnuteľnej veci uviedol ornú pôdu v Hruštíne. Blanár priznal rodinný dom s garážou, ale aj chatu či dva osobné automobily značiek Suzuki a Hyundai.

Povinnosť predkladať majetkové priznania v súlade s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov majú poslanci parlamentu a ďalší verejní funkcionári. Ide napríklad o prezidenta SR, členov vlády, členov Súdnej rady SR, sudcov Ústavného súdu SR, riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) či rektorov verejných vysokých škôl. Majetkovým priznaniam sa venuje výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.

Viac k témam: majetkové priznanie, politici
Zdroj: Webnoviny.sk – Kollár priznal dom v Thajsku či chatu v Rakúsku, Šeliga má ornú pôdu v Hruštíne © SITA Všetky práva vyhradené.

Komentáre

Komentár

Pozrite sa tiež

Zápas o suverenitu členských štátov EÚ v oblasti zdravia a vzdelávania pokračuje

Európsky parlament (EP) sa už niekoľkokrát pokúsil vstúpiť svojimi iniciatívnymi správami do zvrchovaných kompetencií národných štátov – členov EÚ. Príkladom je správa Estrela "o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach" (2013), ktorú nakoniec Európsky parlament tesne neprijal.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *