Existujú ľudia, ktorým na pravde chvalabohu záleží, nech je hoci aj bolestná. Môže obyčajný človek v Bielorusku so 100 % istotou vedieť či prezidentské voľby boli zmanipulované? Alebo sa riadi dojmami, že boli zmanipulované.
Akékoľvek protesty, ktoré majú tendenciu prerásť v masovosť, vždy niečo a častokrát aj niekto spustí. Može to byť napr. tuniský predavač Muhammad al Buazizí, ktorý sa na protest voči korupcii a bezmocnosti voči inštitúciám v decembri 2010 zapálil. Tak sa spustila Arabská jar 2011. Ale môže to byť aj napr. sťažnosť bieloruskej opozičnej kandidátky Svjatlany Cichanouskej na regulérnosť prezidentských volieb a jej označenie, že voľby boli zmanipulované. Na pravde vždy záležalo a bude záležať. Ale pravda má v politike viacero ukazovateľov. Je to aj pravda o brutalite policajného násilia. Po rokoch nejakej zmeny ale je to aj pravda, čo priniesla zmena. Na Ukrajine už o tom ľudia vedia svoje. Ako sa nenaplnili sľuby bývalého prezidenta Porošenka, aj to, že súčasný ukrajinský prezident Volodimir Zelenskij má tiež našliapnuté na nie celkom splniteľné sľuby.
Svoje o tom vedia aj obyvatelia Líbie, keď porovnávajú život v krajine stability, ale útlaku za diktátora Muammara Kaddáfího a život v krajine, kde proti sebe bojujú dve vlády a kde sa bojuje aj proti teroristickým skupinám.
Ďalśím ukazovateľom pravdy môže byť to ako sa v ktorejkoľvek krajine po zmene, zmenil život bežného človeka k lepšiemu.
Ukazovatele, ako sú prílev investícií, rast HDP, tvorba nových pracovných miest, znižovanie nezamestnanosti, znižovanie kriminality či boj proti pandémii koronavírusu a ochrana obyvateľstva pred týmto ochorením sú tiež ukazovatele pravdy, čo ktorá zmena priniesla. Svoje o tom vieme aj my skúsenosťou z 90tych rokov. V novembri 1989 málokto tušil ako veľmi u nás narastie nezamestnanosť a kriminalita v 90tych rokoch. Dnes aj my vieme porovnávať, čo sa zmenilo k lepšiemu a čo zhoršilo za posledné desiatky rokov.
Pocit slobody je nezabudnuteľná vec. Ten pocit preživa v týchto dňoch veľa Bielorusov. Lepšie povedané pre nich je to cesta k slobode. Cesta k zmene. Rôzne krajiny ale mávajú rôznych lídrov, vládcov. Niektorí z nich si pred stratou z opojenia mocou, radšej poistia svoj mandát prvého muža v krajine referendom o zotrvaní v úrade aj počas ďalšich rokov. Takto to urobil napr. turecký prezident Recep Tayip Erdogan alebo nedávno aj ruský prezident Vladimír Putin. Existuje ešte jeden typ vládcov, ktorí prechodne získajú vďaka okolnostiam obmedzený vplyv, ale postupom času sa k svojmu predošlému mocnému vplyvu v krajine úplne vrátia. Medzi takých vládcov patrí napr. sýrsky prezident Bašár Asad.
Tento článok nie je obhajobou diktátorov. Práve naopak je o hľadaní pravdy. Pravda vždy vyplave na svetlo. Tak ako to bolo aj v r.2002 keď svet presviedčal vtedajši americký prezident George Bush, že vtedajśi iracký prezident Saddám Husajn vlastní chemické a biologické zbrane, ktoré sa ani vtedy ani neskôr nenašli.
Opačne je to s pravdou o tvrdeniach Edwarda Snowdena. Jeho pravda je z veľkej miery dokázaná. Možno práve preto po rokoch honu na ňho, zvažuje veľmi vážne súčasný americký prezident Donald Trump, že Snowdenovi ešte pred skončením svojho volebného obdobia udelí milosť.
Aká je teda pravda o prezidentských voľbách v r.2020 a možno aj o tých predošlých v Bielorusku? Ani taký prezident ako je bieloruský prezident Alexander Lukašenko nemôže zmeniť pravdu zo sŕdc ľudí vo svoj prospech. Na pravde záleži, nech je akákoľvek, pravda vždy zviťazí. Pretože aj všemohúci Boh stojí vždy na strane pravdy.
Bc.Miroslav Hlinka
