Možno len to nie je až také zlé, ak ešte máme čas premýšľať, diskutovať, ignorovať stav Zeme. Často plávame v temnom oceáne vášní, domnienok a moci a lovíme všelijaké chiméry, ktoré pred nás stavia sila fantázie a občas tiež rozumu.
Mnohé vedecké štúdie nie sú vyvrátené, len často ignorované, pretože sú nepohodlné a vyžadujú zmenu správania. V posledných rokoch (podľa profesora klimatológie) je teplota atmosféry v priemere vyššia o 2 °C ako bola koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Je takmer isté, že priemerné teploty budú rásť a do konca tohto storočia budú v 30-ročnom priemere ešte o 2 až 4 °C vyššie ako v predošlých 30 rokoch. Príčina je celkom zrejmá; ak nedôjde k nejakej prirodzenej anomálii (pád asteroidu, erupcia supervulkánu…), tak bude emisia skleníkových plynov narastať, skleníkový efekt atmosféry bude zosilňovať a priemerná teplota na Zemi sa bude zvyšovať. Oveľa horšie dôsledky bude ale mať zmena charakteru klimatických pásiem, najmä posun celkovo vlhkých a suchých regiónov. To vyvolá masové sťahovanie stoviek miliónov ľudí, najmä v tropickom a subtropickom pásme. Podľa doterajšieho vývoja, ľudstvo nemá realizovateľnú stratégiu ako tomu zabrániť. EÚ síce dokáže o 50 rokov znížiť emisiu fosílneho CO2 na nulu, no jej príspevok ku globálnej emisii je teraz len 9%, čo očakávané problémy klimatickej zmeny nerieši. Afrika mala v roku 1950 asi 230 miliónov obyvateľov, teraz má asi 1miliardu 350 miliónov a do roku 2100 bude mať možno 4 miliardy 200 miliónov. Podobný vývoj bude aj v juhovýchodnej Ázii. Pre taký veľký počet ľudí nie je na Zemi dosť zdrojov na to, aby mali primeranú životnú úroveň. Budúcnosť ľudstva na Zemi bude teda zložitá a vývoj reálnych riešení je stále neistý. Rôzni aktivisti sa síce snažia predkladať nejaké riešenia, no pokiaľ sa nezastaví rýchly rast počtu obyvateľov na Zemi a ešte rýchlejší rast spotreby tovarov, tak neexistuje dobré riešenie. Ľudstvo tak smeruje k prechodnej alebo konečnej katastrofe, ktorá to definitívne vyrieši. Ostáva veriť, že dnešná mladá generácia bude chcieť, aby jej deti mohli prežiť. Riešením sú len globálne riešenia, ale jedno z tých základných je, že každý musí začať individuálne-od seba samého, t.j. uvedomiť si, čo všetko robím pre túto planétu zle. Čím „lepšie“ sa máme, tým horšie je to pre túto Zem.
Je to špirála samodeštrukcie, ale na rozdiel od absolútnych skeptikov je stále verím, že tento proces je ešte stále zastaviteľný. Kedy sa stane módnym „mať sa horšie“ – tak na to by nevedel odpovedať ani Hamlet. Verím, že život na Zemi nesmeruje ku koncu, prežila už najmenej 5 globálnych katastrof (keď vyhynulo až 90% biologických druhov) a vždy sa z nich dostal život na vyššiu priečku vývoja.
Ako dopadne druh homo sapiens? Je ešte stále reálne aspoň vo výhľade pár storočí zachovať život našich potomkov, musíme však už dnes strategicky a s plnou zodpovednosťou zmeniť prístup k existenčným prioritám a hodnotám.
