Kto sú dnes repatrianti? Tušíme o koho ide, aj keď pojem používaný v dnešných dňoch sa nie celkom zhoduje s definíciou uvedenou TU
Každopádne, repatrianti sa vracajú na Slovensko v období „čínskeho moru“ šíriaceho sa po svete. Repatriantov sú tisíce, mnohí sa sťažujú a nadávajú. Vytvorili si aj niekoľko skupín na FB, kde sa buď sťažujú na všetko alebo vychvaľujú štátnu starostlivosť a fotia „mňamky-mňamky“ jedlo, ktoré dostávajú v štátnej karanténe.
Ako na advokáta a zároveň repatrianta sa na mňa na Slovensku obrátilo viacero iných repatriantov, aby som začal podnikať kroky proti zrušeniu štátnej karantény. Prečo som tak zatiaľ neučinil?
Aká je pravdepodobnosť, že by sa právnym spôsobom v primeranom čase a právoplatne podarilo zrušiť štátnu karanténu?
Pravdepodobnosť zrušenia štátnej karantény nie je veľká, aj keď istá šanca tu je. Nie preto, že by legálny rámec na zrušenie štátnej karantény neexistoval ale hlavne preto, že spoločenská objednávka majority populácie je iná a vyslovene požaduje „štátnu karanténu repatriantov“.
A keď je majorita nastavená inak, tak v čase „čínskeho moru“ je právo a zákonnosť akoby zbytočnosť. Na Slovensku je právo a zákonnosť zbytočnosť niekedy aj mimo obdobia existencie „činskeho moru.“
Na pochopenie tej šance na zrušenie štátnej karantény pre repatriantov je niekedy dobré vrátiť sa do minulosti a použiť paralelu, ktorá sa môže javiť navovnok ako absurdná ale podľa môjho názoru má svoju logiku a rácio.
Počas druhej svetovej vojny (WW2) na Slovensku žilo niekoľko desiatok tisíc Židov. Oproti bežnej populácii boli väčšinou „úspešní a bohatí“. Podľa majoritnej časti populácie Slovenska boli títo Židia zodpovední za neblahý osud nežidov.
Židia si mysleli niečo iné ako majorita populácie a spoliehali sa na korektnosť ostatných, právo, zákonnosť, spravodlivosť a humanizmus majority.
Prišiel však deň D, keď vládni predstavitelia vydali zákon, ktorý určil, že Židia nemajú rovnaké práva ako zvyšok populácie Slovenska. Od toho dňa latentná nenávisť majority voči Židom získala aj legálny rámec.
Väčšina Židov odo dňa D paradoxne akceptovala stav, že musia nosiť Dávidovu hviezdu a akceptovala aj to, že dobrovoľne sadli do vlakov, smer Osvienčim.
Väčšina tých Židov, ktorí akceptovali príkazy vládnej moci sa z Osvienčimu už nevrátila.
Ak sa niektorí náhodou z Osvienčimu vrátili, ich majetky si medzitým už rozobrali a privlastnili Arizátori. Arizátori teda logicky neboli nadšení z návratu preživších Židov, lebo by mali arizovaný majetok vrátiť a z návratu Židov sa netešila ani majorita populácie Slovenska, ktorá nemala to šťastie arizovať, ale Židov tak či tak nemala rada.
Tento stav arizácie akceptovala a stále akceptuje aj väčšina populácie Slovenska.
V čom je situácia dnešných repatriantov podobná osudu Židov počas WW2?
1. Repatriantov nechce väčšina populácie Slovenska (ani Židov nechceli)
2. Repatrianti sú zodpovední za rozširovanie „čínskeho moru“ na Slovensku (aj vtedy Židia boli zodpovední za chudobu, choroby a iné neduhy v spoločnosti)
3. Repatrianti sú väčšinou bohatší ako bežná populácie občanov Slovenska (Židia boli väčšinou bohatší ako majoritné obyvateľstvo Slovenska)
4. Mnohí repatrianti vlastnia majetky na Slovensku a ak by sa nikdy už nevrátili, ich majetky by sa stali „voľnými“ (Židia vlastnili majetky a keď sa už nevrátili z Osvienčimu, ich majetok si niekto privlastnil natrvalo)
5. Kroky súčasnej vlády Slovenskej republiky voči repatriantom sú na základe zákonov a podzákonných noriem, resp. „aktov hlavného hygienika SR“ 🙂 (ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou protiústavné) (Kroky vtedajšej vlády Slovenskej republiky voči Židom boli v minulosti počas WW2 tiež na základe zákonov a podzákonných noriem)
Zdajú sa Vám tieto paralely života a osudov dnešných repatriantov a vtedajších Židov absudné a nereálne ?
Nenormálne ?
Nemorálne?
Nemysliteľné ?
Väčšine Židov sa asi tiež zdali veci počas WW2 nenormálne, nemorálne, nemysliteľné. Napriek tomu sadli dobrovoľne do vlakov, smer Osvienčim.
Prežili tí Židia, ktorí neakceptovali príkazy vtedajšej vládnej moci. Poučenie? Každý si urobí sám.
Spoliehať sa na právo, zákonnosť, humanizmus a morálku na Slovensku v dnešných časoch však môže byť osudová chyba, obdobná chybe Židov, ktorí dobrovoľne nastúpili počas WW2 do vlakov, smer Osvienčim.
Aj oni zistili, že urobili chybu až časom. Pre väčšinu z nich však bolo už neskoro.
PREMÝŠĽAJTE REPATRIANTI a prípadne aj iní, čo sa vlastne deje v spoločnosti v súvislosti s týmto „čínskym morom.“
