V tieto dni najviac rezonuje programové vyhlásenie vlády, čo je pochopiteľné. Nie je mojim cieľom pripájať sa k negatívnym komentárom. Skôr volám po upokojovaní atmosféry v spoločnosti a rozvážnosti. Osobne som však presvedčený, že programové vyhlásenie je dôležité, ale schopnosti, empatia a vôľa ministrov sú ešte dôležitejšie. A najdôležitejší je dirigent. Z hľadiska tzv. „koronavírovej výzvy“, ktoré sa tiahne médiami a bude spolu dominovať diskusii sa domnievam, že v tomto okamihu, mimo nejakých filozofických úvah, nikto ani netuší (možno mimo špičiek vedenia nejakých piatich krajín že), čo sa vlastne stalo a prečo sa to stalo a celá situácia v tomto smere informačne silne pripomína situáciu pred prvou svetovou vojnou, dajú sa odhadnúť nejaké parametre potenciálu troch hlavných svetových hráčov (USA, Čína, Rusko a v určitom slova zmysle aj EU, tu s veľkým „ale“) a nerozumiem výtke, že nejaký ohlas na „krízu“ mal byť súčasťou programového vyhlásenia – a čo tam asi mala tá vláda v nejakom reálnom čase napísať, pravdou súčasne je, že v podstate finančné, štrukturálne, hospodárske ciele a výzvy sú do značnej miery len výrazom nejakej „koaličnej filozofie“. Prázdne slová by boli zbytočné a konkrétne veci sa nedajú formulovať, pretože jednoznačný vývoj koronavírusu nemožno spoľahlivo predvídať. Koľko navzájom rozdielnych prognóz sme už počuli. Ak by tam bola korona, tak potom by tam mala byť aj myšlienka o boji proti chrípke, teraz ide leto, tak by tam mohla byť aj myšlienka proti nadmernému opaľovaniu sa a kúpaniu sa v jazerách, odkiaľ tá korona na nás môže tiež striehnuť, a pod. Programové vyhlásenia sú tézy prevzaté z programov politických strán (koaličných), ktoré sa počas volebného obdobia pretavia do zákonov. Teda ide o nejakú víziu – filozofiu. Mne úplne z Programového vyhlásenia stačí to, že sa bude účinnejšie (aspoň dúfam) preukazovať spôsob nadobudnutia majetku, hmotná zodpovednosť politikov za svoje rozhodnutia, skrátenie čakacích lehôt na vyšetrenia a pod. Jednoznačne v súčasnej situácii treba podporovať vedenie krajiny v úsilí na zvládnutie krízy. Akékoľvek spochybňovanie opatrení typu: „vedci zistili„ , že rúška sú k ničomu sú neprípustné a demoralizujú slovenský ľud, ktorý má moju úctu za to, aký je disciplinovaný a vyspelý. Samozrejme až na výnimky. Na zavedenie a dodržiavanie „rúškovej kultúry“ môžeme byť tak u nás ako aj v Česku hrdí, s odstupom času jej prichádzajú na chuť aj inde (Bavorsko, Sasko, …). Lepšie neskôr ako vôbec. Zjavne je to aj v „obranárskej“ povahe národa – utiahnuť sa, uskromniť sa, skúsiť si pomôcť. Osobne si kladiem otázku, či si na pandémii koronavírusu, viditeľne niektoré média ale tiež farmaceutický a pridružený sektor nerieši do istej miery aj svoj biznis. Nie som však priaznivcom konšpirácii, pretože narúšajú pozitivitu ponuky. Ale isto nemožno povedať, že pandémia je len výmysel a nie je to nič vážne. Či bola spustená prirodzene a spontánne alebo to má záujmovú réžiu, nezmení nič na tom, že sa treba k riešeniu postaviť čelom a teda zodpovedne hlavne v riadiacich štruktúrach krajiny, EÚ a celého sveta. Taká je moja interpretácia reality. Je mi ľúto všetkých ľudí, ktorí zomreli v neľudských podmienkach, pretože dôstojnosť života by mala vrcholiť v dôstojnosti smrti. Dúfam, že raz vznikne prvý špecializovaný vedecký časopis zameraný na Covid-19 riešiaci záhady, ktoré táto pandémia priniesla a určite ešte prinesie, aj z hľadiska úmrtnosti a fatality.
