Ústavný súd potvrdil, že gorilia kauza sa odkladá ad acta. V októbri 2015 vydal Ústavný súd SR uznesenie (sp. zn. III. ÚS 490/2015), ktoré síce zostalo donedávna nepovšimnuté, no na prebiehajúce vyšetrovanie kauzy Gorila bude mať zásadný dopad. Z Uznesenia totiž vyplýva, že SIS po niekoľkých rokoch prelomila mlčanie a po prvýkrát oficiálne potvrdila, že všetky nahrávky z toho, čo sa javí byť ako akcia Gorila, SIS dokonca o tom Ústavnému súdu SR poskytla dôkaz – „Zápisnicu o zničení výsledku použitia informačno-technického prostriedku“ z 2. 4. 2008.
Ústavný súd SR jasne vylúčil akúkoľvek možnosť procesného použitia informácií získaných tzv. odpočúvaním Gorila pred akýmkoľvek orgánom verejnej moci.
V tomto svetle treba potom vnímať aj dôvody, pre ktoré Ústavný súd odmietol časť ústavných sťažnosti Jaroslava Haščáka a Zoltána Vargu, ktoré sa týkali povinnosti SIS zničiť nahrávky z odpočúvania. Ústavný súd nemohol sťažnostiam v tejto časti vyhovieť, keďže je zrejmé, že SIS zničila nahrávky z odpočúvania ešte predtým, ako došlo k podaniu sťažností.
Ústavný súd však neinformuje len o osude tzv. nahrávok z odpočúvania, ale aj o tom, ako sa má naložiť s ďalšími súvisiacimi materiálmi. Podľa mienky Ústavného súdu SR majú byť uložené v archíve SIS podľa § 17 ods. 6 Zákona o SIS „tak, aby sa zabránilo v prístupe kohokoľvek k nim“, keďže „ich použitie na akékoľvek právne významné účely je neprípustné. Takýto spôsob ochrany dotknutých údajov je nutné považovať za opatrenie smerujúce k zabráneniu pokračovania v neoprávnených zásahoch do práva na súkromie.“
Vo vzťahu k akémukoľvek ďalšiemu využitiu takto získaných informácií sa Ústavný súd vyjadril, že je vylúčené, aby tieto informácie získané „spôsobom porušujúcim základné práva a slobody, mohli v budúcnosti získať svoju legitimitu a byť použité ako dôkazný materiál v inom konaní orgánov verejnej moci.“
Ak si to teda zhrnieme, všetky nahrávky z údajnej akcie Gorila sú zničené, o čom existuje zápisnica SIS z 2. 4. 2008. Pokiaľ ide o iné informácie – napr. spravodajské zvodky, analytické prepisy atď., ak existujú, musia byť uložené v archíve SIS, nakoľko podľa Ústavného súdu SR tento spôsob predstavuje „jedinú legálnu možnosť uchovania takýchto údajov“. Avšak už bez možnosti ich ďalšieho použitia na právne relevantné účely (napr. dokazovanie), ktorým by sa zasahovalo do práva na súkromie dotknutých osôb.
Čo ale toto uznesenie znamená pre „lovcov goríl“?
„..jednoznačne sa preukázalo, že dlhé roky neexistujú žiadne nahrávky, a teda vôbec nie je možné verifikovať akékoľvek prepisy získané z údajného odpočúvania..“
Ústavný súd SR rozhodol, na ťahu sú orgány činné v trestnom konaní. Tak to tvrdí aj právnik skupiny Penta vo videu:
Ďakujeme čitateľovi Vladislavovi za tip.
Rozhodnutie Ústavného súdu sa mi zdá správne. Zákon musí chrániť občana. Najmä pred falošnými obvineniami. Rozhodne ako dôkazy by sa nemali používať výpovede svedkov (môžu byť účelové), ani fotografie z miesta činu (môžu byť upravované). Jediným dôkazným prostriedkom musí vyť priznanie vinníka, alebo vyhlásenie obete. Samozrejme potvrdené dvomi nezávislými psychiatrami, že vinník, resp. obeť je duševne spôsobilý podávať svedectvo.
Aby bola zachovaná stopercentná ochrana osobnosti, súdy, ani prokuratúra nemôžu prijímať udanie o spáchaní zločinov, smerujúce voči súkromným osobám bez súhlasu týchto osôb!
Tým by sa znížil stav osob v oblasti súdnictva, prokuratúry, polície, advokácie a ostatných dotknutých profesií, t.j. zainteresovaných ľudí cca o 70%.