BRATISLAVA 16. novembra 2017 (WBN/PR) – Atopická dermatitída (AD), laicky označovaná aj ako ekzém alebo atopický ekzém, sa stala v uplynulých rokoch civilizačným ochorením, s neustále rastúcou tendenciou. V prvej línii ohrozenia sú pritom už novorodenci. Zároveň stúpa aj počet detí v skupine od 6 do 7 rokov, rovnako ako v skupine teenegerov, medzi 13. a 14. rokom života. AD postihuje pokožku a prejavuje sa suchými, šupinatými miestami, najčastejšie vo vlasovej časti, na čele, lícach, či tvári. Sprevádza ju úporné svrbenie, ktoré je podporené škriabaním pokožky, čo môže viesť k infekciám kože. Ochorenie sa zároveň často stáva predzvesťou ďalších chorôb v neskoršom veku.
Globálny negatívny trend zasiahol aj Slovensko
Celosvetové štúdie potvrdzujú, že u 20 až 25% detí sa prejaví atopická dermatitída už v priebehu prvého roka života a skúsenosti slovenských odborníkov tento trend potvrdzujú. „Bezproblémový štart do života komplikuje fakt, že až u 85% detí s týmto ochorením sa prejaví nejaké alergické ochorenie (senná nádcha, priedušková astma a pod.) do 5. roku života, teda ešte skôr, ako vôbec nastúpia do školy. Je potrebné si uvedomiť, že atopická dermatitída nie je vyliečiteľné, len kontrolovateľné ochorenie“ hovorí Doc.MUDr. Milach Kuchta, predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti
Rizikové faktory u rodičov
Zvyšujúci sa výskyt atopických ochorení pripisujú odborníci nadmernej, až prehnanej hygiene v rozvinutých krajinách a narastajúcemu trendu pôrodov cisárskym rezom. Medzi ďalšie faktory, ktoré môžu mať vplyv na rozvoj atopických ochorení patria klimatické podmienky, potrava, dĺžka dojčenia, resp. čas odstavenia, cigaretový dym, znečistené ovzdušie, ale aj obezita. Zaujímavosťou je fakt, že spomedzi súrodencov má najnižšie riziko vzniku atopie väčšinou najmladšie dieťa.
Hlavným rizikovým faktorom je prítomnosť alergického (atopického) ochorenia u jedného z rodičov.
U otca alergika existuje až 60% pravdepodobnosť a u matky – alergičky až 80% pravdepodobnosť, že atopia bude jednou z prvých vecí, ktoré nechcene „venujú“ svojmu dieťaťu.
Matky môžu ovplyvniť riziko vzniku ochorenia už v tehotenstve, hlavnú úlohu hrajú špeciálne probiotiká
Tehotenstvo predstavuje, okrem iného, pre ženy tiež dramatické zmeny v črevnej mikrobiote (mikroflóre). Celkovo sa u nich evidujú zmeny v rôznorodosti a počte baktérií (napr. proteobaktérií, alebo aktinobaktérií). „Je dokázané, že vzájomná interakcia medzi imunitným systémom matky a imunitným systémom novorodenca môže zásadne ovplyvňovať nielen riziko vzniku závažných pôrodníckych syndrómov ale aj takpovediac programovať celoživotné zdravie dieťaťa. Riziko pritom môže výrazne znížiť podávanie špeciálnych probiotík v tehotnosti,“ potvrdil Doc.MUDr.Jozef Záhumenský, predseda Sekcie infekčných ochorení gynekológie a pôrodníctva Českej Gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti a prednosta II. Gynekologicko-pôrodníckej kliniky LKUK a UNB Bratislava.
Na základe najnovších poznatkov odporúčajú svetové vedecko – zdravotnícke organizácie (WAO, ISAPP) rizikovým matkám užívanie špecifických kmeňov baktérií mliečneho kvasenia počas 3. trimestra (v ideálnom prípade od 20. týždňa). Následne by malo aj dieťa po narodení užívať špeciálne probiotické baktérie a to počas prvých 6 mesiacov.
Nie všetky probiotiká, dostupné na trhu, sú účinné, matky by si ich mali starostlivo vyberať
Klinické štúdie dokázali v prevencii atopických ochorení účinnosť špecifických kmeňov Lactobacillus rhamnosus LGG a Bifidobacterium lactis BB-12. Pravidelné užívanie Lactobacillus rhamnosus LGG počas tehotenstva a v dojčenskom veku môže napríklad znížiť výskyt atopie u predisponovaných detí až o polovicu. „Môžeme povedať, že ide o dve najpreskúmanejšie baktérie vo svete. Existuje množstvo probiotík, ktoré však neobsahujú účinné kmene a jediné, čo reálne spôsobujú je, že neškodia. Nie sú však ani účinné. Preto, špecificky tehotné matky, by mali sledovať v rámci probiotík, ktoré užívajú, to, aké majú prídavné látky, aký je v nich tzv. obsah dobrých baktérií a konkrétne účinné kmene“ spresňuje Pharm.Dr. Radoslav Daniš.
Prevencia zo strany matky môže ovplyvniť kvalitu života dieťaťa až do dospelosti
Atopická dermatitída je choroba, ktorá môže spôsobovať telesné utrpenie, zníženie spoločenského uplatnenia, čiastočnú invalidizáciu a v neposlednom rade úzkosť pacientovi a jeho rodine. Vzhľadom na globálny nárast ochorenia sa stal súvis úzkostných stavov pacientov s AD tiež predmetom intenzívneho výskumu.
„Bola dokázaná spojitosť medzi atopickou dermatitídou v detskom veku a tendenciou k afektívnemu a nervovo vypätému správaniu v neskoršom detskom a adolescentnom veku. Poruchy správania počas dospievania teda môžu súvisieť aj s atopickým ochorením v detskom veku (do 5 rokov) a to nezávisle od kvality rodinného zázemia, vzťahov a výchovy dieťaťa“ potvrdzuje Doc. MUDr. Milan Kuchta.
AD rovnako postihuje aj rodičov. Aj keď väčšina rodinných príslušníkov zvláda ochorenie v rodine viac-menej dobre, nájdu sa aj prípady, kedy je atopia udávaná ako hlavná príčina zhoršenia kvality života rodiny. Rodičia detí trpiacich atopiou často popisujú pocit viny, psychické vyčerpanie, či frustráciu. Prežívajú neustály stres vyplývajúci z permanentnej starostlivosti o pacienta, ale aj pocity bezmocnosti a sklamania.
Výdavky na liečbu môžu byť takisto príčinou diskomfortu v rodine a patria k najčastejšie udávaným problémom spojeným s liečbou atopickej dermatitídy. Predchádzanie a minimalizovanie rizika vzniku ochorenia dôkladnou prevenciou je preto v záujme celej rodiny.
Viac k témam: atopická dermatitída, dermatitída, novorodenci
Zdroj: Webnoviny.sk – Počet novorodencov s prejavmi atopickej dermatitídy stúpa, matky môžu ovplyvniť riziko už počas tehotenstva © SITA Všetky práva vyhradené.
