Ukrajinci si včera (1.1-2019) pripomenuli pamiatku 110. výročia narodenia vodcu organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) Stepan Bandera v Kyjeve.
Svet oslavoval Nový rok, na Ukrajine oslavovali 110. narodeniny Stepan Bandera, nacionalistického vodcu a nacistického spojenca, ktorého mnohí v krajine považujú za hrdinu. Od roku 2019 je dokonca 1. január aj oficiálnym štátnym sviatkom. Legislatíva oslavujúca S. Banderu bola schválená len nedávno v decembri ukrajinským parlamentom a podpísaná prezidentom Porošenom.
Tisíce ľudí niesli ukrajinské vlajky, pochodne a spievali pro-banderovské piesne v centre Kyjeva v utorok. Podobná udalosť v menšom rozsahu sa konala aj v meste Lvov na západe krajiny.
Bandera sa narodil 1. januára 1909 a bol popredným vodcom Organizácie ukrajinských nacionalistov (UPA). Skupina, ktorá vznikla medzi dvoma svetovými vojnami, bojovala predovšetkým proti Poľsku, Československu a Sovietskemu zväzu za nezávislý národný štát pre Ukrajincov.
UPA spolupracovala s hitlerovou treťou ríšou dlho pred druhou svetovou vojnou a dúfala, že získa od Hitlera podporu pre nezávislý Ukrajinský štát.
Pred nacistickou inváziou do Sovietskeho zväzu v roku 1941 UPA na čele s Banderom aktívne spolupracovala so špeciálnymi službami Reichs.
„Bandera je typickým predstaviteľom ideológie“ politického ukrajinizmu „, povedal Oleg Nemensky, vedúci výskumník ruského inštitútu pre strategické štúdie. Táto pozícia znamená, že jeho vôľa „kladie aktívnu menšinu na pasívnu väčšinu,“ dodal.
KTO JE STEPAN BANDERA?
Narodil sa v rodine gréckokatolíckeho kňaza 1. januára 1909 v obci Staryj Uhryniv vo vtedajšej Haliči, ktorá pred prvou svetovou vojnou patrila k Rakúsko-Uhorsku. Dnes obec leží v Ivanofrankivskej oblasti na Ukrajine. Po skončení poľsko-boľševickej vojny táto oblasť pripadla Poľsku.
Od roku 1919 študoval v meste Stryj. Jeho matka v roku 1922 zomrela na tuberkulózu. On sám od detstva trpel reumatizmom kĺbov. Štúdium dokončil v 1927. Od svojej mladosti bol politicky angažovaný. V roku 1929 sa stal členom Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorá bojovala za ukrajinskú samostatnosť. Najprv bol členom prieskumného oddielu, neskôr velil oddielu propagandy. Pre svoje charizmatické vystupovanie úspešne napredoval v hierarchii organizácie. V rokoch 1928 až 1933 Bandera navštevoval Ľvovskú polytechnickú školu, kde študoval za inžiniera agronómie.
Na území, kde operovali oddiely pod Banderovým vedením, boli metódami boja za nezávislosť aj teroristické akcie a atentáty na predstaviteľov Poľska. V roku 1934 bol zatknutý a odsúdený na trest smrti za atentát na poľského ministra vnútra Bronisława Pierackého. Neskôr mu bola pripísaná i zodpovednosť za vraždy poľských predstaviteľov. Trest mu však neskôr zmiernili na dlhoročné odňatie slobody vo väzení vo Wronki. Po obsadení Poľska Nemeckom a ZSSR bol v roku 1939 Nemcami prepustený. Počas sovietskej okupácie Poľska bol sovietskymi orgánmi zatknutý Banderov otec aj sestry.
Organizácia ukrajinských nacionalistov sa čoskoro rozdelila na dve frakcie, OUN-B (banderovcov) a OUN-M, ktorých vodcom bol Andrij Melnyk. Zatiaľ čo Melnyk presadzoval hlbšiu spoluprácu s Nemcami, Bandera bol zástanca samostatnejšieho konania. S podporou nemeckých orgánov organizoval skupiny, ktoré prechádzali na územie ZSSR, kde mali organizovať boj proti sovietskej vláde a uskutočňovali atentáty na predstaviteľov sovietskej moci na Ukrajine. NKVD však tieto aktivity pred začiatkom bojov na východnom fronte z veľkej miery potierala rozsiahlym zatýkaním podozrivých. Na Nemcami obsadenom území organizoval za nemeckej podpory z ukrajinských nacionalistov oddiel Brandenburg tvorený dvoma plukmi (Roland a Nachtigal). Po napadnutí ZSSRnacistickým Nemeckom Bandera využil situáciu a 30. júna 1941 v Ľvove vyhlásil nezávislosť Ukrajiny za podpory Nemcov[1]. Premiérom nového štátu sa mal stať Jaroslav Stecko. Po 12 dňoch boli ukrajinskí predstavitelia zatknutí a nútení proklamáciu nezávislosti odvolať s čím však nesúhlasili a boli preto väznení v koncentračných táboroch. Bandera sa dostal do tábora Sachsenhausen, kde bol väznený až do jesene 1944. Ako prominentný väzeň mal dobré životné podmienky a mohla ho navštevovať aj jeho manželka. Jednotky ukrajinských nacionalistov ďalej spolupracovali s Nemcami, podieľali sa na genocíde Židov. V roku 1942 zomreli v koncentračnom tábore v Osvienčime dvaja jeho bratia. Bandera po prepustení v Krakove spolupracoval s Nemcami, no cez zimu padol do sovietskeho zajatia odkiaľ mu pravdepodobne pomohol zásah nemeckých síl. Vo februári 1945 bol zvolený za veliteľa Organizácie ukrajinských nacionalistov, ktorej cieľom bolo nastolenie samostatného ukrajinského štátu. V tej dobe však už bolo celé územie Ukrajiny pod kontrolou sovietskych vojsk. Organizáciu riadil zo západného Nemecka. Jej príslušníci sa pokúšali od roku 1945 do začiatku 50. rokov 20. storočia pútať pozornosť partizánskou a teroristickou činnosťou na území ZSSR, Poľska a Česko-Slovenska.
V roku 1953 na pôde OSN žiadal Sovietsky zväz neúspešne jeho vydanie.
V roku 1953 sa Bandera pre opozíciu vo vlastných radoch hodlal vzdať funkcie, no bol opätovne zvolený za hlavu OUN. Neskôr žil v exile v Mníchove v Západnom Nemecku. 15. októbra 1959 bol zavraždený agentom KGB Bogdanom Stašinským pomocou kyanidu.
Jurij Vasiljev
NECENZUROVANÉ SPRÁVY ALEBO BULVÁR – prečítajte si, čo je DENNÍK POLITIKA – TU
DENNÍK POLITIKA vznikol ako projekt skupiny nezávislých novinárov a podnikateľov s cieľom zaplniť medzeru na mediálnom trhu a poskytovať správy v takej podobe, ako boli prijaté. V praxi to znamená, že prijatá správa sa nekomentuje (ak sa nejedná o komentár), ale sa podáva v tej podobe, ako bola získaná. Nechávame na čitateľovi, aby si vytvoril svoj vlastný názor. Správy necenzurujeme a necenzurujeme a ani nelimitujeme diskusiu. V tomto sme na európskom mediálnom trhu ako jediní, čo je tvrdenie, ktoré môžeme spoľahlivo dokázať. Veríme totiž, že sloboda slova je absolútna a nie relatívna, ako to je zakotvené v trestnom zákone takmer všetkých európskych krajín, vrátane Slovenska. Ak niekto zaručuje slobodu slova, ale obmedzuje ju tým, že tresce prejavy neznášanlivosti, útoky na inú rasu, náboženstvo, či etnickú skupinu – vlastne tú deklarovanú slobodu slova ruší. Kto totiž určuje ČO JE NEZNÁŠANLIVOSŤ a ČO JE ÚTOK NA INÚ ETNICKÚ SKUPINU? Zase len niekto konkrétny a robí to po línii svojich záujmov.
Poskytujeme priestor KAŽDÉMU, každej politickej strane – a čitatelia si určite všimli, že v tomto nerobíme rozdiel. Môže niekoho nahnevať, že dávame priestor niekomu, kto kritizuje jeho postoje, ale na druhej strane dáme priestor aj na reakciu, či na vlastný príspevok. Doteraz sme ešte NIKOHO neodmietli.
Vieme o tom, že náš denník nie je pre každého. Z tohto predpokladu sme aj vychádzali. Nie každý si chce myšlienky a správy utrieďovať sám. Sú ľudia, čo potrebujú spriaznenosť a pocit spolupatričnosti. DENNÍK POLITIKA je však pre týchto ľudí sklamaním. Poskytuje priestor pre každého a je jednak VÝBEROM informácií z celého sveta a na druhej strane FÓROM na vyjadrovanie pre čitateľov.
Ak sa niekomu zdá, že informácie, ktoré uverejňujeme sú nepravdivé, zavádzajúce a zbytočne škandalózne – mimo realitu, na to máme jednu odpoveď: Môže sa stať aj to. Tak ako všade inde, aj my máme rôzne zdroje informácií, externých spolupracovníkov a chyba sa môže stať. Na druhej strane uverejňujeme informácie, ktoré neuverejní NIKTO a to preto, že má strach alebo sa snaží ich zamlčať.
Čitatelia určite vedia o existencii WIKILEAKS. Jedná sa o sumár neuveriteľne znejúcich faktov a mnoho ľudí tieto informácie nikdy nevidelo. Môžu im veriť a nemusia, nič menej tieto informácie existujú a veľmi pravdepodobne sú aj pravdivé.
Pravda zvykne bolieť najviac. To je fakt, s ktorým sme počítali pri tvorbe nášho denníka, ale práve v tomto sme sa rozhodli nespraviť ústupok a presadzovať nezávislé informovanie a slobodu slova.
Na záver:
Chcete nám pomôcť skvalitniť a zlepšiť DENNÍK POLITIKA? Chcete nám pomôcť informovať verejnosť NESTRANNE, SLOBODNE A NEZÁVISLE ešte lepšie?
Uvítame pomoc stálych prekladateľov (angličtina, francúzština, španielčina, ruština, nemčina, prípadne aj iné jazyky), tvorcov videí, grafikov, informačných analytikov, autorov článkov, programátorov, študentov žurnalistiky, novinárov, jazykových korektorov/korektorky, proste každého, kto chce nejakým rozumným spôsobom zlepšiť obsah DENNÍKA POLITIKA.
Ozvite sa nám na:
alebo na FB
Zdroj info a foto: TU a TU a TU
