BRATISLAVA 14. júna (WebNoviny.sk) – Systém duálneho vzdelávania na Slovensku funguje v praxi dva roky, no v súčasnosti je podľa predsedníčky poslaneckého klubu hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Veroniky Remišovej doň zapojených len malé percento žiakov.
Potreba zapojiť malé aj stredné podniky
Ako povedala vo štvrtok v parlamentnej rozprave k novele zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, duálne vzdelávanie nie je dostatočne diverzifikované, najviac žiakov je zapojených do vzdelávania v oblasti priemyslu, najmä automobilového, zatiaľ čo ostatné odvetvia zaostávajú.
Remišová zdôraznila, že na úspešný rozvoj duálneho vzdelávania je potrebné zapojiť aj malé a stredné podniky a zatraktívniť odborné vzdelávanie ako také. Upozornila, že v Rakúsku si duálne vzdelávanie vyberá približne 40 percent žiakov končiacich základnú školu.
Odporúčame:
Takto si predstavujem správu o stave republiky, komentuje Matovič prejav Kisku v parlamente
Remišová mala konkrétne výhrady k vládnemu zákonu, ktorý vytvára povinnosť pre podnikové školy uzatvoriť so zamestnávateľom zmluvu o budúcej pracovnej zmluve pre minimálne 50 percent žiakov.
Remišová navrhuje zrušiť povinnosť uzatvárania zmluvy o budúcej pracovnej zmluve, ktorá zamestnávateľom umožňuje zaväzovať si už 15-ročných žiakov k tomu, že sa po skončení štúdia musia stať ich zamestnancami, a to dokonca až na tri roky.
Eticky nevhodný prístup k žiakom
„Takýto záväzok je vzhľadom na nízky vek žiakov nielen neetický, ale vytvára aj zbytočnú psychologickú bariéru pre zapájanie sa žiakov do systému. Mladý človek sa potrebuje najprv v reálnej praxi zorientovať a potom si voliť svoju kariéru alebo meniť jej smerovanie. Firmy majú žiaka zaujať natoľko, aby bol po skončení strednej školy ochotný sám nastúpiť do firmy. Dlhodobé záväzky, ktoré žiak musí urobiť vo veku 15 rokov mu znemožnia slobodné rozhodovanie, respektíve len za cenu vysokých nákladov. Zamestnávateľ pritom dostáva za praktickú výchovu každého žiaka od štátu príspevok, takže nie je nevyhnutné, aby si ekonomicky vypomáhal aj takýmito zmluvami,“ vyhlásila Remišová s tým, že okrem eticky nevhodného prístupu k mladým ľuďom dochádza k zbytočnej deformácii trhu práce a zároveň k znižovaniu konkurenčného prostredia, keďže firmám postačuje zaviazať si 15-ročné deti a nemusia sa snažiť vytvárať také pracovné podmienky, aby bol žiak po skončení svojho vzdelávania, a v čase, keď už je schopný spraviť kvalifikované rozhodnutie, ochotný do firmy nastúpiť aj sám.
Lubyová nemá robiť kozmetické zmeny
Miroslav Sopko chce pozmeňujúcim návrhom pre školy umeleckého priemyslu zadefinovať vzdelávaciu oblasť umelecká príprava.
„Odbornú zložku vzdelávania delíme na teoretickú oblasť a oblasť umeleckej prípravy. Praktickú prípravu žiaka na umeleckej škole, ktorá je pomenovaná ako oblasť ‚umeleckej prípravy‘ tvorí nielen vyučovací predmet ‚umelecká prax‘, ale súbor predmetov, ku ktorým patrí napr. figurálne kreslenie, výtvarná príprava, navrhovanie, počítačová grafika a samozrejme aj umelecká prax. Niektoré školy môžu mať v tejto vzdelávacej oblasti zahrnuté aj ďalšie praktické predmety,“ uviedol Sopko.
Odporúčame:
Akreditačná agentúra bude podľa ministerky Lubyovej strážiť kvalitu vzdelávania vo vysokom školstve
Poslanci zároveň vyzvali ministerku školstva Martinu Lubyovú, aby nerobila len kozmetické úpravy ale veľké systémové zmeny, ktoré naštartujú duálne vzdelávanie.
Pčolinská chce motivovať zamestnávateľov
Poslankyňa Adriana Pčolinská (Sme rodina) navrhla, že ak dôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu založeného učebnou zmluvou, alebo zamestnávateľ vypovedal učebnú zmluvu, mohol tento uzavrieť učebnú zmluvu s iným žiakom, ktorý sa pripravuje podľa školského vzdelávacieho programu pre systém duálneho vzdelávania školy, s ktorou má uzavretú zmluvu o duálnom vzdelávaní v tom istom študijnom odbore alebo v tom istom učebnom odbore. V praxi sa totiž stáva, že žiak, ktorý sa pripravuje na základe učebnej zmluvy, vystúpi zo systému duálneho vzdelávania.
Odporúčame:
Kiska pomenoval veci pravdivo, tvrdí Pčolinská a Galko je so správou o stave republiky spokojný
Pčolinská tiež pozmeňujúcim návrhom navrhla, aby sa základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy, znížil o 6 400 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania. Ak by poskytol prac 200 hodín, daňový základ by si mohol znížiť o 3 200 eur na žiaka.
„Zo súčasne platného ustanovenia zákona vyplýva, že sa nevytvára dostatočná motivácia pre zapojenie väčšieho počtu zamestnávateľov do duálneho vzdelávania. Dôvodom je skutočnosť, že príspevok a zníženie základu dane o 3 200 eur pokrýva v priemere za celé štúdium iba časť nákladov na poskytovanie podnikového štipendia pre žiaka s učebnou zmluvou a nepokrýva samotné náklady na poskytovanie praktického vyučovania. Preto navrhujem zvýšenie podpory zamestnávateľa prostredníctvom znižovania daňového základu,“ zdôraznila Pčolinská.
Viac k témam: Adriana Pčolinská, Duálne vzdelávanie, Miroslav Sopko, OĽaNO Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Sme Rodina Boris Kollár, Veronika Remišová
Zdroj: Webnoviny.sk – Zmluva o budúcej práci žiakov je podľa Remišovej neetická, ministerka Lubyová dostala výzvu © SITA Všetky práva vyhradené.
