Home / SLOVENSKO / Na banícku históriu Popradu sa takmer zabudlo, verejnosti chcú sprístupniť dve štôlne (video+foto)

Na banícku históriu Popradu sa takmer zabudlo, verejnosti chcú sprístupniť dve štôlne (video+foto)

21.11.2023 (SITA.sk) – Hoci história ťažby medenej rudy na území Popradu je už skôr dávnou minulosťou, oživiť spomienku na ňu sa usiluje občianske združenie (OZ) Banícky cech horného Spiša.

V najbližších mesiacoch chce nechať sprístupniť štôlňu svätej Heleny, pôvodne svätej Kláry, pre študentov i turistov. Podobné zámery má združenie aj so stredovekou štôlňou Strieborná na Kvetnici.

Ako pre agentúru SITA povedal predseda združenia Slavomír Kyseľa, o záchranu ojedinelej technickej pamiatky sa usilujú niekoľko rokov, za sebou majú od roku 2015 viacero banských prác.

Začiatok ťažby v roku 1562

Kým prvá písomná zmienka o štôlni sv. Kláry pochádza podľa Kyseľu z roku 1308, v štôlni Strieborná sa začalo s prácami o viac ako dve storočia neskôr.

Zobraziť fotogalériu k článku:
Baníctvo a štôlňa Strieborná (fotografie)

„História tejto štôlne sa začala písať v roku 1561, keď spišský gróf Vít Fabián a poľský správca zálohovaných spišských miest Šimon Gladič požiadali poľského kráľa Žigmunda Augusta o dobývacie práva do štôlne, kde prieskumom zistili, že ťažba by mohla byť rentabilná, pretože sa tam našla medená ruda,“ priblížil. Povolenie dostali a s ťažbou začali v septembri 1562. „Najali si svojich baníkov, ktorí tu pracovali ručne za pomoci želiezka a kladivka,“ poznamenal Kyseľa.

https://cdnv.sita.sk/sites/34/2023/11/stolna-strieborna-v-poprade-kvetnici.mp4

Napriek tomu, že okrem medi sa tam našlo aj zlato i striebro, medená baňa bola po dvoch rokoch zatvorená. „Po roku 1564 ťažbu ukončili, no nevieme, z akého dôvodu.

Baníckou činnosťou je podtatranský región poznačený

Historik Ján Vencko vo svojom diele venovanom spišským cistercistom ale píše, že v štôlni v baníctve ešte pokračovali ďalší ťažiari, ďalej však históriu baníctva nerozvádzal, dodal predseda združenia s tým, že ďalšie informácie sa už získať nepodarilo, keďže archív mapujúci aj túto časť histórie v neďalekom Spišskom Štiavniku v minulosti vyhorel.

V publikácii Dejiny Popradu dnes už nebohý historik Ivan Chalupecký napísal, že za ukončením banskej činnosti mohla byť malá výnosnosť bane či nedostatočné technické vybavenie.

Baníckou činnosťou je však podtatranský región poznačený. „Okolité kopce, Kozie chrbty, sú dosť prekopané. Okrem Kvetnice sa ťažilo aj vo Vikartovciach, v Spišskom Bystrom i Hranovnici, ktorá bola banským mestečkom, a rovnako aj vo Vernári i Gánovciach,“ pripomenul Kyseľa.

Vytekanie vody a zaplavovanie územia

Práve spišskí cistercisti, ktorí si v Spišskom Štiavniku v 13. storočí vybudovali opátstvo, boli podľa jeho slov aj významní ťažiari. V banskej činnosti následne pokračovali aj jezuiti. „V štôlni sme našli dobové artefakty, ako sú drevené výstuhy z ulmy, teda bočnej steny štôlne, a podobne,“ informoval predseda OZ.

O ťažbe aj po 16. storočí svedčia ďalšie dokumenty súvisiace ale so štôlňou sv. Kláry. „Najprv sa tam razilo ručne a potom novou metódou, odstrelom. Pokračovalo sa aj v 16. storočí. Ďalšie dokumenty hovoria o prieskumoch v 19. storočí,“ skonštatoval predseda baníckeho cechu. Posledné banské práce v oblasti dnešnej Kvetnice sa tam podľa jeho slov uskutočnili v rokoch 1790, 1800 a 1825.

Do obnovy Striebornej v popradskej mestskej časti Kvetnica sa členovia združenia pustili v roku 2015. V tom čase z nej podľa Kyseľu nekontrolovane vytekala voda a zaplavovala celé okolité územie. „Mesto Poprad vtedy zaujalo kladné stanovisko a poslalo oznámenie na Hlavný banský úrad o tom, že sa v Poprade v Kvetnici vyskytuje staré banské dielo, ktoré je potrebné upraviť do pôvodného stavu a zabezpečiť,“ zaspomínal.

Vybudovaný vstupný portál

Ešte v tom roku tam Železnorudné bane zrealizovali zabezpečovacie práce. V rovnakom období dali dobrovoľníci štôlňu do pozornosti aj verejnosti.

Banské práce realizuje občianske združenie postupne, v závislosti od finančných prostriedkov. Po piatich rokoch vybudovalo vstupný portál, ktorý bolo potrebné renovovať podľa platných banských predpisov. Rovnako železné dvere s kladkou nahradili nové so špeciálnym zámkom.

Združenie však neprestalo ani v bádaní. „Keď sa tu urobila banská ryha, zistili sme, že po 33 metroch sa nachádza zával. Je ho vidieť aj hore, na kopci nad štôlňou, a určite má ďalšie pokračovanie. Podľa našich prieskumníkov by mohlo mať aj 400 metrov,“ opísal.

Hľadanie sponzorov na financovanie prác

Zával tak chcú ďalej preraziť. Doteraz sa tak podarilo urobiť v dĺžke jedenásť metrov, a to vďaka viacerým dotáciám. Sponzorov na financovanie ďalších prác však združenie hľadá naďalej.

„Postupovali sme čisto iba podľa odborných znalostí a praxe skúsených baníkov a zodpovedných vedúcich. Je potrebné už iba naozaj málo k tomu, aby sme sa dostali na druhú stranu závalu. Chýbajú nám možno tri až štyri metre, aby sme sprístupnili banské dielo v celej kráse tak, ako bolo razené niekedy pred 500 rokmi,“ skonštatoval Kyseľa.

Podľa neho sa však práve v tomto roku výrazne priblížili k záverečnému prepojeniu celého banského diela. Až po tom sa ale podľa neho ukáže, čo nám naši predkovia zanechali. „Nejde nám o ťažbu, ide nám o zachovanie tohto starého banského diela, aby mohli žiaci stredných a základných škôl, a tiež obyvatelia Popradu a okolia vidieť, ako sa dobývali medené či železné rudy, akým spôsobom sa to robilo v stredoveku, ako v novoveku,“ uzavrel.

Spiš je bohatý na nerastné suroviny

Podľa vedúcej popradského pracoviska Štátneho archívu v Prešove Zuzany Kollárovej je Spiš vo všeobecnosti bohatý na nerastné suroviny.

V záznamoch od 13. storočia sa často nachádzajú údaje o baníctve a ťažení. Jedna z najstarších zmienok k baníctvu sa podľa Kollárovej spája s obcou Gerlachov (okr. Poprad), kde sa v 14. storočí nachádzali hámre a vyhne. „To znamená, že tam muselo byť nejaké ťaženie. Dokonca má obec v erbe kladivka, čo napovedá vyslovene o ťažbe,“ poznamenala pre SITA.

O význame baníctva na Spiši hovoria aj dokumenty týkajúce sa vzťahu spišských zálohovaných miest a Poľska. „Aj preto nechceli Poliaci veľmi prinavrátiť spišské mestá Uhorsku, pretože baníctvo tu bolo v celku rozvinuté a oni mali z toho veľký úžitok,“ zhodnotila vedúca archívu.

Hľadači pokladov v Tatrách

Banícka bola tiež oblasť Spišskej Novej Vsi, kde sa podľa Kollárovej ťažila železná, medená ruda, olovo či striebro. Ďalšie zmienky o baníctve sa týkajú aj Vysokých Tatier.

Vedúca archívu tak pripomenula existenciu viacerých príbehov o hľadačoch pokladov v Tatrách. „Stretla som sa s Tatrancami, ktorí to tam poznajú veľmi dobre, a podľa ktorých tam sú ešte stále zachované nejaké známky po baníctve,“ dodala.

Zaujímavá ale bola podľa nej aj ťažba, ktorá sa spájala s obcami Štrba, Šuňava a Liptovská Teplička. V lokalite sa v minulosti našli povrchové uhoľné sloje. „Táto aktivita je spojená s firmou Baťa, ktorá plánovala ťažiť v chotári uhlie a lanovkou ho prepravovať do Svitu, aby mala základňu energie. Sloje ale neboli výdatné,“ zaspomínala Kollárová.

Náučný chodník Slovenská banská cesta

Jedna z posledných významných baníckych aktivít v regióne je spájaná so Švábovcami, kde sa od druhej polovice 19. storočia ťažila mangánová ruda.

„Žiaľ, už aj toto zaniklo. Určite tu máme mnoho pokladov, len zrejme z ekonomického hľadiska to nie je vždy výhodné, čo sa ťažby týka. Zaujímavosťou však je, že kým na strednom Slovensku baníctvo od 15. storočia vyslovene rozkvitalo, u nás bol zaznamenaný jeho úpadok,“ poznamenala Zuzana Kollárová.

Banícku históriu v oblasti Popradu dnes pripomína náučný chodník Slovenská banská cesta na Kvetnici. Vedie lesom, má dĺžku viac ako tri kilometre a je určený pre všetky vekové kategórie. Začína sa pri lome, prechádza tiež popri kvetnickom jazierku a na jeho trase je možné nájsť päť infopanelov a dve spomínané štôlne – Strieborná a sv. Heleny.

V časti Tancuľka sa nachádza aj banský svietnik, ktorý tam v roku 2020 osadil Banícky cech Horného Spiša. „Urobili sme ho podľa nemeckého svietnika, na ktorom majú Nemci uprostred stromček a v hornej časti majú baníci skrížené šable. My sme tam dali slovenský znak,“ opísal Kyseľa, podľa ktorého bol banský svietnik postavený na pamiatku banských nešťastí a histórie baníctva Slovenska.

Viac k témam: Bane, Historik
Zdroj: SITA.sk – Na banícku históriu Popradu sa takmer zabudlo, verejnosti chcú sprístupniť dve štôlne (video+foto) © SITA Všetky práva vyhradené.

Komentáre

Komentár

Pozrite sa tiež

Košický samosprávny kraj otvoril prvý slovenský pumptrack s certifikátom UCI pre medzinárodné súťaže

Pumptrack sa nachádza v Košiciach pri parkovisku za obchodným centrom Hornbach.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *