Má naša spoločnosť chorú dušu?

V ostatnom čase si často kladiem otázky? V akom svete žijeme? Kam kráčame? Čím sa dávame ovplyvňovať? Odpovede na otázky týkajúce sa smerovania spoločnosti hľadajú viacerí, aj keď zďaleka nie väčšina. Podľa môjho názoru žijeme v chorej spoločnosti, kde môžeme všetko, ale nevážime si nič. A tak nebojujeme o ušľachtilé ciele, nedvíhame si sami latku, nepriťahujú nás príklady iných. Prežívame, alebo dožívame? Medziľudské vzťahy a citové väzby majú iný charakter a intenzitu. Sú povrchné, založené na iných hodnotách. Takmer každý sedí za počítačom s internetom. Ten zbližuje kontinenty, ale vzďaľuje ľudí. Doba je rýchla, neosobná, povrchná, málo emocionálna. Ako hovorí MUDr. Ján Hnízdil „Všade okolo nás je hluk, smog, znečistená strava, chémia, sme v strese, vystavení zlým vzťahom, užívame zbytočne veľa liekov. Ako v takom prostredí máme byť zdraví? Je to seba zničujúce. Farmaceuti stále prichádzajú s novými liekmi na rakovinu, ale tej neustále pribúda. Pretože žijeme rakovinovým spôsobom života. Takto to už ďalej nemôže fungovať. Sme ako pasažieri v lietadle, ktorého rýchlosť sa neustále zvyšuje. Kŕčovito sa držíme sedadiel, stúpa nám tlak, hlava sa krúti, zvraciame. Napriek tomu sa stále uisťujeme, že lietadlo je vybavené najmodernejšou technológiou, nádrže sú plné, v pilotnej kabíne sedí skúsená posádka. Chyba! Stačí vážnejší problém a technológia zlyháva, benzín dochádza a posádka, opitá mocou, nie je schopná kontrolovať ani sama seba. Je najvyšší čas, aby sme sa vrátili na zem, ospravedlnili sa jej a začali žiť v súlade s ňou. Ak chceme spoločnosť pozitívne zmeniť, musíme začať od seba. Chovať sa lepšie k sebe, svojmu okoliu, životnému prostrediu. Nečakať, že to niekto urobí za nás.„ Ja osobne zastávam názor, že človek musí snívať, pýtať sa, hľadať šťastie, zmysel života. A to nielen pre seba a svoje okolie. A preto sa nedajme vyrušovať nejakými kópiami, papagájmi, ktoré odrážajú nerozum a necnosti ako v zrkadle. Taktiež si treba uvedomiť, že každodenná myšlienková hygiena je nevyhnutnosťou. Naše myšlienky sa šíria do informačného poľa, ktoré ľudia húfne zamorujú svojim nezodpovedným mentálnym správaním a následne to dopadá na nás individuálne a skupinovo tak isto ako keď zamorujeme atmosféru. Cesta civilizácie von z problémov je jedine v pochopení ako reálne funguje ľudské myslenie ako s nim manipulovať aby sme nevedomky neublížili sebe i druhým. Veľmi jednoducho povedané, telo sa lieči pohybom, myseľ smiechom a duša radosťou možno je to liek na chorú dušu našej spoločnosti. Vzhľadom na závažnosť situácie neviem, či nám postačí liečiť jednotlivcov pohybom či smiechom a radosťou. Terapeuticky by sme mali pôsobiť na väčšie celky. Rodiny, spoločnosť, civilizácia. Len ako rozosmiať či rozpohybovať celú zem, to je veľká otázka. Úplne na záver by som rád zdôraznil, že väčšina ľudí vníma osvedčené vzory a múdre vzorce. Preto by duša spoločnosti bola oveľa zdravšia, keby mala MÚDRYCH a DOBRÝCH VODCOV, znalostnú ekonomiku namiesto známostnej. Ak Slovensko má zrýchliť cestu k prosperite a naozaj vyššej kvalite života a dlhodobej hodnotovej spoločnosti – tak výber ľudí do VLÁDY i do PARLAMENTU by mal zohľadňovať skúsenosť, múdrosť, vzdelanie, zrelosť a charakter.

Komentáre

Komentár