Home / POLITIKA / EXCELENTNÝ komentár potetovaného ŽIDa o SLOVENSKU. Prečítajte si ho celý aj 3X, opisuje presný OBRAZ Slovenska

EXCELENTNÝ komentár potetovaného ŽIDa o SLOVENSKU. Prečítajte si ho celý aj 3X, opisuje presný OBRAZ Slovenska

Mimoriadne dobrý, ba dokonca si dovolíme tvrdiť, že výnimočne dobrý až priam excelentný komentár novinára Arpád Soltesza zverejnil včerajší denník sme.
Kedže tento komentár v denníku sme patrí medzi platený obsah, mnohí naši čiatelia nemajú možnosť si ho prečítať. Rozhodli sme sa ho preto uverejniť v našom denníku, aby si ho prečítali aj naši čitatelia, ktorí si neplatia denník sme z rôznych dôvodov.
V poslednom období sme zaznemanali viaceré výtky, že sa stávame „proruským webom“ 🙂 a to len preto, že sme zverejnili niekoľko článkov v doslovnom znení z webu ruského prezidenta.
Paradoxne, články z webov amerického prezidenta alebo izraelskej vlády, ktoré sme tiež v doslovenom znení zverejnili, naši kritici opomenuli.
Teraz v rámci rubriky VÝBER Z RÔZNYCH ZDROJOV BEZ CENZÚRY v doslovnom znení zverejňujeme podľa väčšiny našej redakcie excelentný komentár novinára Soltésza a to bez ohľadu na to, že novinár je protiruský ŽID 🙂 a ešte k tomu potetovaný 🙂

Ktovie, aké tetovenie má Arpád pod tričkom 🙂 Ten komentár Arpáda je však naozaj excelentný a stojí za prečítanie. A nielen raz.

Slovenský politický režim je luzovláda (píše Arpád Soltész)

Tento parlament je najlepší, aký sme dokázali vygenerovať. Áno, toto sme my.

Spoločenskou traumou uplynulého mesiaca je nevydanie Roberta Fica do rúk súdu. Mandát trojnásobného premiéra užiť si trestné stíhanie na slobode je však nespochybniteľný, na hlasovaní sa zúčastnili všetci zákonodarcovia do nohy, čo je skôr rarita.

Sklamanie voliča ústavne väčšinovej koalície je pochopiteľné. A úsmevné. Je to jeho presvedčenie, že cholera sa dá liečiť týfusom a Fico Matovičom, čo pomaly, ale isto ukladá slovenskú demokraciu do hrobu.

Detaily trestnoprávneho procesu a parlamentnej procedúry, ktoré médiá sledujú a sprostredkovávajú vo vysokom rozlíšení, takmer dokonale prekrývajú celkový obraz zákonodarnej biedy Slovenskej republiky. Nielenže pre stromy nevidíme les, ale pri detailných analýzach bunkovej štruktúry kôry a listov sme si prestali uvedomovať, že sa dívame na stromy.

Nejeden frustrovaný volič po hlasovaní utrúsil jedovatú poznámku, že takúto mizernú kvalitu parlamentu sme tu nemali od čias Vladimíra Mečiara. Čo je teda mimoriadne nespravodlivé tvrdenie.

Vtedy sme mali napospol príčetnú opozíciu, ktorá dávala krajine nádej. Hádzať Mikuláša Dzurindu alebo hoci aj Petra Weissa do jedného vreca s Milanom Mazurekom a Petrom Pellegrinim by bolo skutočne nefér.

Protimečiarovská opozícia mala jasnú politickú ambíciu, ktorá nebola iba sumou osobných ambícií jej členov – vstup Slovenska do NATO a Európskej únie. Dokázala spolupracovať, pretože mala agendu, ktorá presahovala osobné alebo stranícke záujmy. To však neznamená, že jej členovia nemali žiadne osobné záujmy. Po naplnení spoločných cieľov ich okamžite začali doháňať.

Korupcia nie je chyba

Ján Čarnogurský otvorene vyslovil tézu, že Vladimíra Mečiara ako zakladateľa štátu nemožno trestne stíhať. V právnom štáte je, samozrejme, možné stíhať kohokoľvek, kto sa dopustí zločinu a zanechá po sebe dôkazy. Lenže Slovensko sa plnohodnotným právnym štátom nikdy nestalo.

Keď Mečiar založil štát, jazykom počítačovej éry povedané, nainštaloval politický operačný systém, ktorý sa nik nepokúšal vymeniť. Mikuláš Dzurinda ho upgradoval, Robert Fico ho zaplátal, ale je to stále ten istý systém. Korupcia nie je chybou v systéme, je jednou z jeho základných utilít.

Fica doháňali do šialenstva otázkami, či popíjal kolu na Vazovovej, Gorila je však ikonická kauza Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša, ktorá spláchla tradičnú slovenskú pravicu do žumpy politických dejín. Len preto, že to hovorí aj Fico, to ešte neprestáva byť holý fakt.

Pre spravodlivosť treba pripomenúť, že sme tu mali aj jednu výnimku. Iveta Radičová sa politicky naivne, ale úprimne snažila zmeniť mečiarovský operačný systém, zužovať priestor na korupciu zavádzaním transparentnej legislatívy. Tak aj dopadla. Jej krátku vládu pomáhali utopiť vlastní partneri. Predstava, že sa na nejaký čas odpoja od štátneho peňazovodu a pustia k nemu Fica, bola pre nich prijateľnejšia ako tá, že ho Radičová úplne odstaví.

Nostalgia za vládou SDKÚ je napriek všetkému pochopiteľná a do istej miery aj oprávnená. Mikuláš Dzurinda po sebe zanechal krajinu vo významne lepšom stave, než v akom ju prevzal. Nech už pri tom zlyhával akokoľvek, tento základný cieľ politiky nepochybne naplnil. Akurát pri tom úplne rezignoval na primárny cieľ porevolučnej transformácie – na vybudovanie demokracie a právneho štátu.

Náš nevábny obraz

Nech sú už politické strany akokoľvek nepopulárne, sú základom zastupiteľskej demokracie. Politická strana má pevne dané hodnoty a z nich vyplývajúce praktické ciele, ktoré sa snaží presadiť. Je jedno, či je pravicová, ľavicová, liberálna, alebo konzervatívna, je všeobecne zrozumiteľné, akým spôsobom chce nastaviť pravidlá. Podľa toho sa volič rozhoduje, komu dá mandát, a prevažujúca spoločenská objednávka zvíťazí.

Že u nás to takto nie je? Iste. Nemáme tu totiž žiadnu politickú stranu. Ponuku tvoria výhradne združenia oportunistov, ktoré si nalepili na čelo najbližšie voľné logo. Smer ani Hlas nemajú prakticky žiadnu sociálnodemokratickú agendu, SaS má liberalizmus naznačený iba v názve, inak s ním programovo odmieta mať čokoľvek spoločné. Strana Za ľudí bola ikonickým volebným vehiklom a ako prvý z neho vystúpil šofér, lebo veď on nikam nešiel.

Líder koalície, OĽaNO, s pitoresknou zbierkou ľudí nezávislých od racionality a so zväčša úplne protichodnou „osobnostnou“ agendou sa ani nepokúša tváriť ako strana. Sme rodina má aspoň nepokrytecký názov. Taký by si nepochybne vybral aj literárny krstný otec Maria Puza. Po rozpade ĽSNS vo vojne o stranícku pokladnicu dokonca už ani fašistov nemôžeme považovať za pravých veriacich a Republika ani zďaleka nie je hodnotová fašistická strana. Najvyššou ambíciou jej členov je prehulákať sa k poslaneckým platom.

Obraz inštitúcie tvoriacej zákony, ktorými sa musíme riadiť, je vskutku nevábny. Je však presne taký, aký sme ho namaľovali. Je produktom volieb, ktoré boli nespochybniteľne slobodné a férové. Niežeby v nich nebolo inej ponuky, ale takáto bola spoločenská objednávka.

Luza nemá étos

Keď pred vami niekto nabudúce nahlas vysloví „protikorupčný étos koalície“, počastujte ho aspoň neslušným gestom. Opomeňme, že slovníková definícia étosu je „ideály pôsobiace ako vnútorné meradlo postoja a konania jednotlivca i celej spoločnosti“, nie „postoje nadbiehajúce masám obyvateľstva“. To je slovníková definícia populizmu.

Víťaz volieb sľuboval niečo celkom iné. Nehovoril to otvorene, ale zato veľmi zrozumiteľne – sľuboval pomstu. Vďaka tomu bol autentický a uveriteľný. Kto by už pochyboval o ochote Igora Matoviča mstiť sa?

Matovič je úplne zrozumiteľný, ľahko čitateľný a vo vytváraní chaosu konzistentný. Desivý je elektorát, ktorý z neho urobil víťaza volieb. Zloženie parlamentu je totiž matematicky presným obrazom stavu spoločnosti ku dňu konania volieb.

Technicky stroskotalo vydanie Fica do rúk súdu najmä na postoji Borisa Kollára, ktorý je tiež úplne konzistentný. Bossa Národnej rady celé dekády formovalo prostredie, v ktorom ani svojho najhoršieho nepriateľa nepredhodíte oficiálnej spravodlivosti. Buď si s ním poradíte sami, alebo pri tom zahyniete, no nikdy nikoho nevydáte do rúk súdu. Je to však iba ďalší detail, ktorý zakrýva podstatu.

Dôležité je nepochopenie poslancov, že nemôžu rozhodnúť, či sú obvinenia proti Robertovi Ficovi dobre sformulované a závažné. Môžu na to mať názor, ale rozhodnúť o tom smie iba súd. Lebo však delenie moci. Ďalší základ demokracie. Mali iba posúdiť, či jeho prípadná (a veľmi neistá) väzba zásadne neovplyvní rozloženie síl v parlamente. V tomto zlyhali, ale kompletne.

Po tom, čo politické strany naplnili svoj základný cieľ doviesť Slovensko na Západ, a oplatí sa pripomenúť, že ho pomáhal napĺňať aj Fico, začali degenerovať na niečo, čo sa v tlači nepatrí explicitne pomenovať. Bez hodnotových strán však neexistuje demokratická politika. Slovensko zmutovalo na rýdzu, učebnicovú ochlokraciu. (Len pre istotu: slovníková definícia ochlokracie je „vláda luzy„.)

Nevydanie Fica do rúk súdu, ktorý by kompetentne rozhodol, či vôbec existuje dôvod na jeho väzobné stíhanie, je iba obzvlášť negustiózny, ale vcelku neškodný symptóm.

Príčinou choroby sme my sami ako ľudské spoločenstvo.

Lebo tento parlament je najlepší, aký sme dokázali vygenerovať. Áno, toto sme my.

Viac o novinárovi Soltézsovi, ktorý excelentne opísal obraz Slovenska ako krajiny aj vo videách nižšie:

spracred.

Zdroj: TU

Článok bol publikovaný na DENNÍKu POLITIKA aj v rámci rubriky 

VÝBER Z RÔZNYCH ZDROJOV BEZ CENZÚRY.

Ak chcete prispieť na nezávislú žurnalistiku naším spolupracovníkom na Ukrajine, prosíme Vás o finančný dar v akejkoľvek aj symbolickej čiastke na účet IBAN: SK1183300000002400810714, BIC/SWIFT: FIOZSKBAXXX, 

Do poznámky prosím uvádzajte DAR ukrajinským nezávislým žurnalistom. ĎAKUJEME !

Vaše TIPY do DENNÍKa POLITIKA zasielajte na email: TIPYdoDENNIKA@dennikpolitika.sk  

NECENZUROVANÉ SPRÁVY ALEBO BULVÁR – prečítajte si, čo je DENNÍK POLITIKA – TU

DENNÍK POLITIKA vznikol ako projekt skupiny nezávislých novinárov a podnikateľov s cieľom zaplniť medzeru na mediálnom trhu a poskytovať správy v takej podobe, ako boli prijaté. V praxi to znamená, že prijatá správa sa nekomentuje (ak sa nejedná o komentár), ale sa podáva v tej podobe, ako bola získaná. Nechávame na čitateľovi, aby si vytvoril svoj vlastný názor. Správy necenzurujeme a necenzurujeme a ani nelimitujeme diskusiu. V tomto sme na európskom mediálnom trhu ako jediní, čo je tvrdenie, ktoré môžeme spoľahlivo dokázať. Veríme totiž, že sloboda slova je absolútna a nie relatívna, ako to je zakotvené v trestnom zákone takmer všetkých európskych krajín, vrátane Slovenska. Ak niekto zaručuje slobodu slova, ale obmedzuje ju tým, že tresce prejavy neznášanlivosti, útoky na inú rasu, náboženstvo, či etnickú skupinu – vlastne tú deklarovanú slobodu slova ruší. Kto totiž určuje ČO JE NEZNÁŠANLIVOSŤ a ČO JE ÚTOK NA INÚ ETNICKÚ SKUPINU? Zase len niekto konkrétny a robí to po línii svojich záujmov.

Poskytujeme priestor KAŽDÉMU, každej politickej strane – a čitatelia si určite všimli, že v tomto nerobíme rozdiel. Môže niekoho nahnevať, že dávame priestor niekomu, kto kritizuje jeho postoje, ale na druhej strane dáme priestor aj na reakciu, či na vlastný príspevok. Doteraz sme ešte NIKOHO neodmietli.

Vieme o tom, že náš denník nie je pre každého. Z tohto predpokladu sme aj vychádzali. Nie každý si chce myšlienky a správy utrieďovať sám. Sú ľudia, čo potrebujú spriaznenosť a pocit spolupatričnosti. DENNÍK POLITIKA je však pre týchto ľudí sklamaním. Poskytuje priestor pre každého a je jednak VÝBEROM informácií z celého sveta a na druhej strane FÓROM na vyjadrovanie pre čitateľov.

Ak sa niekomu zdá, že informácie, ktoré uverejňujeme sú nepravdivé, zavádzajúce a zbytočne škandalózne – mimo realitu, na to máme jednu odpoveď: Môže sa stať aj to. Tak ako všade inde, aj my máme rôzne zdroje informácií, externých spolupracovníkov a chyba sa môže stať. Na druhej strane uverejňujeme informácie, ktoré neuverejní NIKTO a to preto, že má strach alebo sa snaží ich zamlčať.

Čitatelia určite vedia o existencii WIKILEAKS. Jedná sa o sumár neuveriteľne znejúcich faktov a mnoho ľudí tieto informácie nikdy nevidelo. Môžu im veriť a nemusia, nič menej tieto informácie existujú a veľmi pravdepodobne sú aj pravdivé.

Pravda zvykne bolieť najviac. To je fakt, s ktorým sme počítali pri tvorbe nášho denníka, ale práve v tomto sme sa rozhodli nespraviť ústupok a presadzovať nezávislé informovanie a slobodu slova.

Na záver:

Chcete nám pomôcť skvalitniť a zlepšiť DENNÍK POLITIKA? Chcete nám pomôcť informovať verejnosť NESTRANNE, SLOBODNE A NEZÁVISLE ešte lepšie?

Uvítame pomoc stálych prekladateľov (angličtina, francúzština, španielčina, ruština, nemčina, prípadne aj iné jazyky), tvorcov videí, grafikov, informačných analytikov, autorov článkov, programátorov, študentov žurnalistiky, novinárov, jazykových korektorov/korektorky, proste každého, kto chce nejakým rozumným spôsobom zlepšiť obsah DENNÍKA POLITIKA.

Ozvite sa nám na:

redakcia@dennikpolitika.sk

alebo na FB

Komentáre

Komentár

Pozrite sa tiež

ORBÁNova VEŠTBA: Desaťročie VOJEN, nebezpečenstiev a NEISTOTY (videá)

Nadchádzajúce desaťročie bude obdobím nebezpečenstiev, neistoty a vojen, vyhlásil staronový premiér Viktor Orbán. „Nevzdáme sa ochrany …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.