Home / POLITIKA / Analýza neÚSPECHU PUTINovcov na UKRAJINE

Analýza neÚSPECHU PUTINovcov na UKRAJINE

Ruský neúspech v prvých dvoch mesiacoch vojny na Ukrajine analyzuje britský časopis The Economist, ktorý uvádza, že sčasti sú problémy Ruska spôsobené hrdinským odporom Ukrajiny, podporovaným prúdom západných zbraní a spravodajských služieb.

„Ale rovnako veľkú zásluhu na rozbití ruských ilúzií má aj fenomén, ktorý je už dávno známy vojenským sociológom,“ píše Eliot Cohen z Johns Hopkins University, „že armády vo všeobecnosti odrážajú kvality spoločností, z ktorých pochádzajú.“

Ruský štát, hovorí Cohen, „spočíva na korupcii, klamstvách, nezákonnosti a nátlaku“. Každý z nich bol odhalený ruskou armádou v tejto vojne. Korupcia určite pomáha vysvetliť, prečo boli ruské vozidlá vybavené lacnými čínskymi pneumatikami, a tak uviazli v ukrajinskom bahne. Môže to tiež vysvetľovať, prečo sa toľko ruských jednotiek ocitlo bez šifrovaných vysielačiek a boli nútené spoliehať sa na nezabezpečené civilné náhrady alebo dokonca ukrajinské mobilné telefónne siete. To zase mohlo prispieť k vojnovým obetiam ruských generáloch, keďže ich komunikácia na frontovej línii by sa dala ľahšie zachytiť.

Proces prehodnocovania teraz prebieha v západných ozbrojených silách. Jeden tábor tvrdí, že ruská hrozba pre NATO nie je taká veľká, ako sa obávali. „Povesť ruskej armády je pošramotená a bude trvať generáciu, kým sa zotaví,“ uvádza sa v nedávnom hodnotení NATO. „Ukázalo sa, že má menšiu hodnotu ako súčet jej častí v modernom, komplexnom bojovom priestore.“

Iný myšlienkový smer však varuje pred unáhlenými súdmi. Vysoký predstaviteľ NATO varuje, že je príliš skoro na to, aby sme sa poučili, keďže vojna stále zúri a obe strany sa prispôsobujú. Ak by jednou z chýb Ruska bolo čerpať falošnú dôveru z jho úspechu pri zmocnení sa Krymu Ukrajine v roku 2014 a odvrátení pádu Asadovho režimu v Sýrii v roku 2015, existuje podobné riziko, že nepriatelia Ruska by mohli vyvodiť príliš veľa zo súčasného chaosu na Ukrajine. Treba si uvedomiť, že vojny ako táto by mohli prebiehať úplne inak ako debakel na Ukrajine. Časopis The Economist pripomína, že o mnohých kľúčových ruských schopnostiach, ako sú protisatelitné zbrane a pokročilé ponorky, nie je známe, že by sa na Ukrajine vôbec testovali.

spracred.

Zdroj: TU

Článok bol publikovaný na DENNÍKu POLITIKA aj v rámci rubriky 

VÝBER Z RÔZNYCH ZDROJOV BEZ CENZÚRY.

Ak chcete prispieť na nezávislú žurnalistiku naším spolupracovníkom na Ukrajine, prosíme Vás o finančný dar v akejkoľvek aj symbolickej čiastke na účet IBAN: SK1183300000002400810714, BIC/SWIFT: FIOZSKBAXXX, 

Do poznámky prosím uvádzajte DAR ukrajinským nezávislým žurnalistom. ĎAKUJEME !

Vaše TIPY do DENNÍKa POLITIKA zasielajte na email: TIPYdoDENNIKA@dennikpolitika.sk  

NECENZUROVANÉ SPRÁVY ALEBO BULVÁR – prečítajte si, čo je DENNÍK POLITIKA – TU

DENNÍK POLITIKA vznikol ako projekt skupiny nezávislých novinárov a podnikateľov s cieľom zaplniť medzeru na mediálnom trhu a poskytovať správy v takej podobe, ako boli prijaté. V praxi to znamená, že prijatá správa sa nekomentuje (ak sa nejedná o komentár), ale sa podáva v tej podobe, ako bola získaná. Nechávame na čitateľovi, aby si vytvoril svoj vlastný názor. Správy necenzurujeme a necenzurujeme a ani nelimitujeme diskusiu. V tomto sme na európskom mediálnom trhu ako jediní, čo je tvrdenie, ktoré môžeme spoľahlivo dokázať. Veríme totiž, že sloboda slova je absolútna a nie relatívna, ako to je zakotvené v trestnom zákone takmer všetkých európskych krajín, vrátane Slovenska. Ak niekto zaručuje slobodu slova, ale obmedzuje ju tým, že tresce prejavy neznášanlivosti, útoky na inú rasu, náboženstvo, či etnickú skupinu – vlastne tú deklarovanú slobodu slova ruší. Kto totiž určuje ČO JE NEZNÁŠANLIVOSŤ a ČO JE ÚTOK NA INÚ ETNICKÚ SKUPINU? Zase len niekto konkrétny a robí to po línii svojich záujmov.

Poskytujeme priestor KAŽDÉMU, každej politickej strane – a čitatelia si určite všimli, že v tomto nerobíme rozdiel. Môže niekoho nahnevať, že dávame priestor niekomu, kto kritizuje jeho postoje, ale na druhej strane dáme priestor aj na reakciu, či na vlastný príspevok. Doteraz sme ešte NIKOHO neodmietli.

Vieme o tom, že náš denník nie je pre každého. Z tohto predpokladu sme aj vychádzali. Nie každý si chce myšlienky a správy utrieďovať sám. Sú ľudia, čo potrebujú spriaznenosť a pocit spolupatričnosti. DENNÍK POLITIKA je však pre týchto ľudí sklamaním. Poskytuje priestor pre každého a je jednak VÝBEROM informácií z celého sveta a na druhej strane FÓROM na vyjadrovanie pre čitateľov.

Ak sa niekomu zdá, že informácie, ktoré uverejňujeme sú nepravdivé, zavádzajúce a zbytočne škandalózne – mimo realitu, na to máme jednu odpoveď: Môže sa stať aj to. Tak ako všade inde, aj my máme rôzne zdroje informácií, externých spolupracovníkov a chyba sa môže stať. Na druhej strane uverejňujeme informácie, ktoré neuverejní NIKTO a to preto, že má strach alebo sa snaží ich zamlčať.

Čitatelia určite vedia o existencii WIKILEAKS. Jedná sa o sumár neuveriteľne znejúcich faktov a mnoho ľudí tieto informácie nikdy nevidelo. Môžu im veriť a nemusia, nič menej tieto informácie existujú a veľmi pravdepodobne sú aj pravdivé.

Pravda zvykne bolieť najviac. To je fakt, s ktorým sme počítali pri tvorbe nášho denníka, ale práve v tomto sme sa rozhodli nespraviť ústupok a presadzovať nezávislé informovanie a slobodu slova.

Na záver:

Chcete nám pomôcť skvalitniť a zlepšiť DENNÍK POLITIKA? Chcete nám pomôcť informovať verejnosť NESTRANNE, SLOBODNE A NEZÁVISLE ešte lepšie?

Uvítame pomoc stálych prekladateľov (angličtina, francúzština, španielčina, ruština, nemčina, prípadne aj iné jazyky), tvorcov videí, grafikov, informačných analytikov, autorov článkov, programátorov, študentov žurnalistiky, novinárov, jazykových korektorov/korektorky, proste každého, kto chce nejakým rozumným spôsobom zlepšiť obsah DENNÍKA POLITIKA.

Ozvite sa nám na:

redakcia@dennikpolitika.sk

alebo na FB

Komentáre

Komentár

Pozrite sa tiež

Biden: Ak Čína zaútočí na Taiwan, Spojené štáty vojensky zasiahnu

USA v súlade s politikou „jednej Číny" neudržiavajú oficiálne diplomatické styky s Taiwanom, neoficiálne kontakty však majú a v Tchaj-pej majú aj de facto veľvyslanectvo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.