Defenstrácia sa považuje za vraždu.
Kontrovorzné rozhodnutia na slovenských súdoch nie sú žiadnou novinkou. Ako nás upozornili viacerí naši čitatelia v súvislosti s aktuálnymi informáciami o stave slovenskej justície ako ich odhaľuje kauza „kočner, jankovská a threema“, rovnako ako aj investigatívny tím z portálu www.justicnamafia.sk, tak kontroverzným rozhodnutiam sa nevyhýba ani súd na Slovensku najvyšší a najmocnejší, ktorým je Ústavný súd.
Jedno z rozhodnutí Ústavného súdu v minulosti dokonca primälo významného slovenského právnika k výzve na defenestráciu (zavraždenie) sudcov Ústavného súdu. Kto neváhal použiť tieto silné slová na margo sudcov Ústavného súdu?
Ku kritike Ústavného súdu sa pridal aj profesor Mazák, ktorý vo svojom blogu na Denníku N uviedol:
„Nebudem v hodnotení nálezu prvého senátu Ústavného súdu vo veci Babiš taký rezolútny ako Ján Drgonec. Hádam postačí, ak skončím svoj príspevok povzdychom, že takéto a podobné nálezy sú základom pre nedôveru a dešpekt ku konečným rozhodnutiam aj Ústavného súdu. Každý, kto ich prečíta, si spomenie na známe quod licet Iovi, non licet bovi (čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi). Právom.“
Ako uvádza wikipédia Defenestrácia je násilné vyhodenie z okna. V stredoveku a v ranom novoveku neboli defenestrácie zriedkavým javom. Predstavovali druh násilia na pomedzí lynču (často im prechádzal formálne vynesený „rozsudok“ nad obeťami), Božieho súdu a spoločne podniknutej vraždy.
Naozaj silné slová na adresu sudcov Ústavného súdu od bývalého sudcu Ústavného súdu a Ruskovho poslanca v parlamente Jána Drgonca.
Časť komentára Jána Drgonca v Denníku N prinášame čitateľom DENNÍKa POLITIKA: „Ochrana ústavnosti má zmysel, slúži svojmu účelu, ak je reálna, nepredstieraná a efektívna. Na to, aby bola spôsobilá zachovať si tieto vlastnosti, je nevyhnutné vyberať za sudcov Ústavného súdu osoby odborne spôsobilé dôslednej a pohotovej ochrany ústavnosti v jej najnáročnejších otázkach. Na celom svete právnici na sebe tvrdo pracujú, vzdelávajú sa desiatky rokov, aby dosiahli úroveň poznania, ktorá ich urobí dostatočne pripravených na pôsobenie na ústavnom súde. V protiklade k tomu sa na Slovensku navodzuje zdanie, že ignoranti ústavného práva sú najvhodnejší, azda aj jediní možní kandidáti na sudcov Ústavného súdu SR.
Tento postoj, ktorého ochrancami sú slovenskí politici, treba postaviť z hlavy na nohy. Odborne nespôsobilý, alebo iba čiastočne odborne spôsobilý kandidát môže byť natoľko nevhodný kandidát, že sa nesmie stať sudcom Ústavného súdu. Sudcovia Ústavného súdu pôsobia pri ochrane ústavnosti dvanásť rokov. Ak sa sudcom ústavného súdu stane odborne nespôsobilý kandidát, výsledkom jeho pôsobenia na Ústavnom súde bude dvanásť rokov nedostatočnej či inak nenáležitej ochrany ústavnosti, možno až deštrukcie ústavnosti. Škody na ústavnosti a na materiálnom právnom štáte napáchané nevhodným kandidátom môžu byť po dvanástich rokoch neodstrániteľné a nenapraviteľné.
Za všetko, čo prvý senát zahrnul do odôvodnenia svojho rozhodnutia, si namiesto standing ovation zaslúži skôr defenestráciu. Ak sa vyslovené názory premenia na precedensy, na Slovensku sa začala ústavná normalizácia. Ak je pri trestnej zodpovednosti obvyklé vyžadovať od jednotlivcov, aby predvídali následky svojho správania, potom je rovnako dôvodné vyžadovať to isté od odborných ústavných orgánov najvyššieho zaradenia v štáte.“ Celý komentár emeritného sudcu TU
Vyhodiť niekoho von oknom sa v histórii odohrávalo najmä pri rôznych politických, náboženských alebo aj vojenských a mocenských konfliktoch. Defenestrácia je nie len zložitý názov pre tento špecifický počin, avšak je to aj veľmi nebezpečná a smrteľná zbraň, ktorú má v rukách každý človek. Je to zbraň, ktorá v histórii dokázala zvrhnúť vládu a priniesť aj určitú formu osvietenstva a slobody. A to, že sa nejedná len o historický pojem, ale že sa defenestruje aj v súčasnosti, poukazuje aj video dole.
Komentáre
Komentár