piatok , 6 december 2019
Home / POLITIKA / Harabin už v roku 2009 presadil uznanie genocídy Arménov

Harabin už v roku 2009 presadil uznanie genocídy Arménov

Prinášame čitateľom DENNÍKa POLITIKA príspevok v rámci rubriky ZAUJÍMAVOSTI – VÝBER Z RÔZNYCH ZDROJOV BEZ CENZÚRY  
v úplnom a necenzúrovanom znení ako bol uverejnený na web portále TU 

Harabin už v roku 2009 presadil uznanie genocídy Arménov i napriek odporu Američanov. Kde bol vtedy enfant terrible Mazurek, super legislatívec ĽSNS?

Harabin už v roku 2009 presadil uznanie genocídy Arménov i napriek odporu Američanov. 

Kde bol vtedy enfant terrible Mazurek, super legislatívec ĽSNS?

Turecko si minulý týždeň predvolalo amerického veľvyslanca po tom, čo Snemovňa reprezentantov Kongresu USA oficiálne uznala vraždenie Arménov v Osmanskej ríši v rokoch 1915-17 za genocídu.

Za arménsku genocídu sa označuje hromadné vyvraždenie 1,5 milióna Arménov jednotkami osmanských Turkov. 

USA tento krok urobili z dôvodu, aby sa pomstili Turecku za to, že nad ním a nad jeho aktivitami v Sýrii strácajú kontrolu. Rovnako z dôvodu, že ako člen NATO nekupuje americké ale ruské zbrane.

V skutočnosti im je genocída Arménov prinajmenšom ľahostajná, keďže ešte nedávno poľovali na mňa práve z dôvodu, že som genocídu Arménov ako prvý minister spravodlivosti z členských krajín EÚ presadil do nášho Trestného zákona. Znamenalo to že holokaust už nebol výlučne židovský, ale aj arménsky. Stali sme sa tak reálne prvou krajinou v EÚ, ktorá prelomila tabu a uznala genocídu Arménov. Po nás to potom urobili Gréci a Cyperčania a nedokončili to Francúzi.  Za tento počin som dostal najvyššie štátne vyznamenanie od hlavy Arménskej apoštolskej cirkvi Garegina ll. a od prezidenta Arménska. 

Iba pre úplnosť Arménsko v roku 301 bolo prvým krajinou na svete, ktorá prijala kresťanstvo ako štátne náboženstvo, až potom to bolo Gruzínsko a Konštantínopol.

Doma sa pokúšali so mnou stretnúť veľvyslanci USA a Turecka. Ako podpredseda vlády a minister spravodlivosti som nemal záujem sa stretávať s veľvyslancami. Predložiť tento zákon do parlamentu mi neodporúčal ani vtedajší minister zahraničia Ján Kubiš. Bol by to vraj nebezpečný precedens, ktorý by ohrozil vzťahy s Tureckom v rámci NATO a že Američanov si rozhneváme a ani nám to nedovolia.

Povolenie som si nepýtal, do parlamentu som to predložil cez vládu ako zákon kde sa zvyšuje spodná sadzba za popieranie holokaustu a zákon obsahoval aj časť, kde sa uzákonilo, že genocída-holokaust je aj arménsky. Poslanci to odhlasovali bez toho, aby to čítali a tak zemetrasenie nastalo až vtedy, keď už bol zákon prijatý a konečne si niekto poriadne prečítal jeho znenie.

Je to zároveň zúfalý, ale reálny obraz o tom, akí právne „fundovaní“ ľudia prijímajú zákony v parlamente.

V súvislosti s prijatím zákona o arménskej genocíde ma zvlášť zarmucuje ešte jedna vec. Hoci som si za tento svoj počin vytrpel svoje, trinásť rokov na to sa tu objaví „legislatívny enfant terrible“ z ĽSNS, ktorý bez toho, aby poznal históriu a politické súvislosti, začne robiť senzačné odhalenia, že Harabin zvyšoval trestné sadzby za holokaust z dôvodu, aby režim mohol prenasledovať jemu podobných. A tým pádom nie je skutočný pronárodný politik.

Dôvody prečo som zvýšil nepodstatným a zanedbateľným spôsobom spodnú sadzbu z 3 na 6 mesiacov (v praktickej rovine vždy iba na platforme podmienečného trestu odňatia slobody) nebolo prenasledovanie kotlebovcov, ktorí v tom čase ani neexistovali, ale predloženie zákona v parlamente, do ktorého sa dala zakomponovať aj genocída Arménov. 

Išlo o mimoriadne citlivú záležitosť týkajúcu sa prvých kresťanov na svete v štátoprávnej rovine s medzinárodnoprávnym dosahom a dopadom.

Politika sa dá robiť prezieravo, ale aj tak, že si nevidíte ďalej od nosa. Strana Vlasť ju bude robiť určite tak, že sa nám to v budúcnosti zhodnotí. Tak ako v prípade Arménska, kde je Slovensko naveky zapísane ako prvá krajina EÚ, ktorá utrpenie ich ľudu uznala a každá slovenská delegácia ktorá Arménsko navštívi, má osobitne postavenie oproti ostatným. 

Čo myslite, dočká sa niekedy Slovensko podobného ocenenia aj vďaka  Mazurekovi?

Ďakujeme Štefanovi za TIP.

Vaše TIPY do DENNÍKa POLITIKA zasielajte na mail: tipydodennika@dennikpolitika.sk

NECENZUROVANÉ SPRÁVY ALEBO BULVÁR – prečítajte si, čo je DENNÍK POLITIKA – TU

DENNÍK POLITIKA vznikol ako projekt skupiny nezávislých novinárov a podnikateľov s cieľom zaplniť medzeru na mediálnom trhu a poskytovať správy v takej podobe, ako boli prijaté. V praxi to znamená, že prijatá správa sa nekomentuje (ak sa nejedná o komentár), ale sa podáva v tej podobe, ako bola získaná. Nechávame na čitateľovi, aby si vytvoril svoj vlastný názor. Správy necenzurujeme a necenzurujeme a ani nelimitujeme diskusiu. V tomto sme na európskom mediálnom trhu ako jediní, čo je tvrdenie, ktoré môžeme spoľahlivo dokázať. Veríme totiž, že sloboda slova je absolútna a nie relatívna, ako to je zakotvené v trestnom zákone takmer všetkých európskych krajín, vrátane Slovenska. Ak niekto zaručuje slobodu slova, ale obmedzuje ju tým, že tresce prejavy neznášanlivosti, útoky na inú rasu, náboženstvo, či etnickú skupinu – vlastne tú deklarovanú slobodu slova ruší. Kto totiž určuje ČO JE NEZNÁŠANLIVOSŤ a ČO JE ÚTOK NA INÚ ETNICKÚ SKUPINU? Zase len niekto konkrétny a robí to po línii svojich záujmov.

Poskytujeme priestor KAŽDÉMU, každej politickej strane – a čitatelia si určite všimli, že v tomto nerobíme rozdiel. Môže niekoho nahnevať, že dávame priestor niekomu, kto kritizuje jeho postoje, ale na druhej strane dáme priestor aj na reakciu, či na vlastný príspevok. Doteraz sme ešte NIKOHO neodmietli.

Vieme o tom, že náš denník nie je pre každého. Z tohto predpokladu sme aj vychádzali. Nie každý si chce myšlienky a správy utrieďovať sám. Sú ľudia, čo potrebujú spriaznenosť a pocit spolupatričnosti. DENNÍK POLITIKA je však pre týchto ľudí sklamaním. Poskytuje priestor pre každého a je jednak VÝBEROM informácií z celého sveta a na druhej strane FÓROM na vyjadrovanie pre čitateľov.

Ak sa niekomu zdá, že informácie, ktoré uverejňujeme sú nepravdivé, zavádzajúce a zbytočne škandalózne – mimo realitu, na to máme jednu odpoveď: Môže sa stať aj to. Tak ako všade inde, aj my máme rôzne zdroje informácií, externých spolupracovníkov a chyba sa môže stať. Na druhej strane uverejňujeme informácie, ktoré neuverejní NIKTO a to preto, že má strach alebo sa snaží ich zamlčať.

Čitatelia určite vedia o existencii WIKILEAKS. Jedná sa o sumár neuveriteľne znejúcich faktov a mnoho ľudí tieto informácie nikdy nevidelo. Môžu im veriť a nemusia, nič menej tieto informácie existujú a veľmi pravdepodobne sú aj pravdivé.

Pravda zvykne bolieť najviac. To je fakt, s ktorým sme počítali pri tvorbe nášho denníka, ale práve v tomto sme sa rozhodli nespraviť ústupok a presadzovať nezávislé informovanie a slobodu slova.

Na záver:

Chcete nám pomôcť skvalitniť a zlepšiť DENNÍK POLITIKA? Chcete nám pomôcť informovať verejnosť NESTRANNE, SLOBODNE A NEZÁVISLE ešte lepšie?

Uvítame pomoc stálych prekladateľov (angličtina, francúzština, španielčina, ruština, nemčina, prípadne aj iné jazyky), tvorcov videí, grafikov, informačných analytikov, autorov článkov, programátorov, študentov žurnalistiky, novinárov, jazykových korektorov/korektorky, proste každého, kto chce nejakým rozumným spôsobom zlepšiť obsah DENNÍKA POLITIKA.

Ozvite sa nám na:

redakcia@dennikpolitika.sk

alebo na FB

spracred.

Komentáre

Komentár

Pozrite sa tiež

Strana Vlasť bude predstavovať svoj program voličom po celom Slovensku

Prinášame čitateľom DENNÍKa POLITIKA príspevok v rámci rubriky ZAUJÍMAVOSTI – VÝBER Z RÔZNYCH ZDROJOV BEZ …

Jeden komentár

  1. Dnes sú na internete a v médiách správy rozporuplné protichodné a odputavajuce pozornosť od podstatných vecí. Kto dá ruku do ohňa že to v tomto prípade nebude pokračovať? Získať dôveru je ťažké, ale stratiť veľmi ľahké.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *