Pripomeňme si niektoré slová novej prezidentky Čaputovej: „Chcem byť prezidentkou všetkých občanov.“ „Neprišla som vládnuť, prišla som slúžiť občanom, obyvateľom a Slovensku. V súlade s ústavným sľubom, ktorý som pred chvíľou zložila – budem slúžiť blahu slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike.“
Na prvý pohľad možno pekné, ale dnes ešte stále neadresné a bezobsažné slová. Nadväzujú na predošlú známu všeobecnosť Čaputovej vyjadrení. Pamätáme si mnoho minulých sľubov a pekných rečí zo strany nielen politikov. Je ich na Slovensku celá plejáda…A nakoniec ako sa hovorí – „skutek utek“. Rozhodujúce však nie sú všeobecné slová, možno frázy, z inauguračného prejavu, ale konkrétne skutky a činy novej prezidentky.
Úprimne povedané, tak doterajšie kroky pani Čaputovej nie sú krokmi prezidentky, ktorá chce byť prezidentkou všetkých občanov.
Zoberme si len výber prezidentských poradcov a súčasné personálne vytváranie zo strany Čaputovej akéhosi vnútorného prezidentského kruhu, ktorý bude v jej úrade ovplyvňovať každodennú prezidentskú činnosť. Ak by pani Čaputová chcela úprimne byť prezidentkou všetkých občanov musela by tam mať poradcov politicky aj z iných (t. j. rôznych) politických „krvných skupín“. Nenájdeme tam ani jedného. Všetci sú z jednej politickej – liberálnej skupiny. To nevyvoláva pocit dôvery voličov, ktorí Čaputovú nevolili alebo občanov, ktorí majú konzervatívnejšie názory.
Zdá sa, že prezidentka Čaputová nakoniec bude len prezidentkou oveľa menej ako polovice občanov Slovenska Prieskumy verejnej mienky to potvrdzujú.
Čo možno očakávať od novej prezidentky.
Prezidentka Čaputová bude presadzovať liberálne hodnoty, a nie konzervatívne hodnoty a ešte menej hodnoty národné. V podstate bude pokračovať vo svojom (ultra)liberálnom prístupe a postupe. Jej opakovane potvrdený výrok o potrebe zverenia detí do rodičovstva (opatrovania) homosexuálnym párom hovorí sám osebe. Čaputovej inauguračný prezidentský prejav neobsahoval ani žiadne ústretové gesto voči národne orientovanej (väčšinovej) časti slovenskej spoločnosti. Bol to len všeobecný prejav v kontexte jej predchádzajúcich nie príliš konkrétnych vyjadrení a to bez vízie spoločného budovania slovenskej spoločnosti. Neboli tam náznaky reálnej snahy o zmierenie dnes rozpoltenej slovenskej spoločnosti. Dala reálny spoločenský odkaz. Spoločenská rozpoltenosť bude pokračovať a Čaputová sa postavila za jednu stranu doterajšieho spoločenského zákopu.
Prezidentka Čaputová bude programovo oslabovať suverenitu Slovenskej republiky pri presadzovaní federalizačných prístupov a pri premenách Európskej únie a jej inštitúcii. Vrátane avizovaného – generálneho presadenia väčšinového rozhodovania štátov EÚ. Kde malé Slovensko nebude mať právo veta. Trebárs pri povinnosti prevziať utečencov zo stredomoria. To nebude vôbec presadzovanie najvyššieho národného záujmu Slovenskej republiky, čo je ochrana štátnej suverenity. Okrem iného to znamená porušenie článku 1, odseku 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia stále platnej ústavy je Slovenská republika jednoznačne zvrchovaný (teda suverénny) štát.
Prezidentka Čaputová sa stane „trójskym koňom“ zahraničných (mainstreamových) záujmov v slovenskej politike. V činnosti štátov V 4 bude v praxi zoslabovať ich vzájomnú efektívnu spoluprácu pri obrane národných a regionálnych záujmov stredoeurópskych štátov v rámci Európskej únie. V prípade potreby môže prezident plne využiť svoj ústavne práva v oblasti zahraničnej politiky a obrany. Je to stála hrozba nielen pre dnešnú vládu.
Prezidentka Čaputová už prvotným výberom svojich spolupracovníkov preukazuje, že po parlamentných voľbách v marci 2019 a pri pravdepodobnom vzniku patovej alebo polopatovej povolebnej politickej situácie pri zostavovaní novej vlády sa jednoznačne stane nie nadstraníckou prezidentkou, ale prezidentkou, ktorá bude v praxi jednostranne preferovať úspešnosť vzniku novej liberálnej vládnej koalície. Ako bývalá podpredsedníčka liberálnej strany so zrejme zachovanými straníckymi kontaktami a vyhranenými ideovými záujmami nebude postupovať v tomto smere nestranne a nadstranícky, ale účelovo politicky. Pokiaľ to budú jej ideoví poradcovia pokladať za vhodné môže vzniknúť aj ideovo jednofarebná (výrazne proliberálna) úradnícka vláda. Takto nová prezidentka opätovne nesplní svoj inauguračný sľub, že bude prezidentkou všetkých občanov, teda aj nadstranícky – všetkých voličov po budúcoročných parlamentných voľbách.
Pani Čaputová je akousi záhadnou prezidentkou, nakoľko je ako taká dodnes záhadnou osobou, cez jej osobný, osobnostný profil a jej osobno-profesnú históriu. Prezident je vždy na prvom mieste verejnou a nie súkromnou osobou. Právo prezidenta na súkromie je obmedzené. Nie je celkom jasný nielen jej doterajší a dnešný súkromný život, miera legálnosti jej minulej príjmovej základne, minulé a dnešné náboženské presvedčenie, ale aj pochybné aspekty vzniku jej advokátskej profesie, ktorou sa neustále oháňala v prezidentskej kampani.
Prezidentka Čaputová s jej zo dňa na deň raketovou mediálnou podporou zo strany médií, ktoré sú v podstate v rukách oligarchov bude musieť splatiť svoj „politický dlh“ tým, ktorí pani Čaputovú ako novú politickú hviezdu stvorili. Akoby vtedy neznámu Čaputovú vytiahli z pomyselného klobúka. Prezidentka Čaputová sa stala prezidentkou z vôle mainstreamu a oligarchických štruktúr majúce média, záujmový vplyv a peniaze. Ako sa hovorí za všetko sa musí platiť. Bude platiť aj pani Čaputová. Nie priamo peniazmi, ale vplyvovou a personálnou politikou. Preto nebola pani Čaputová nezávislou prezidentskou kandidátkou a ani nebude nezávislou prezidentkou. Zároveň je tu vážna obava, že bude (ne)priamo rozkladať slovenský štát, pomáhať rozkladať kresťanské hodnoty jeho občanov a skôr preferovať záujmy oligarchie nad záujmy obyčajných ľudí. Bude prezidentkou pri presadzovaní záujmov oligarchie, záujmových menšín a bude proti záujmom slovenského národa. Dôležité tu bude mediálne zakrytie podstaty novej moci, čo pri ovládaní väčšiny médií, vrátane zdanlivo verejnoprávnej RTVS nebude až taký problém. Média sa budú len kĺzať po povrchu problémov spoločenského stavu tak, ako v prezidentských voľbách. Zároveň budú nekriticky slúžiť skutočným a nominálnym držiteľom moci.
Pani Čaputová je dlhodobo v priamej réžii tzv. „bratislavskej (politickej) slniečkarskej kaviarne“. Má to svoje nielen výrazné vnútropolitické, ale i zahraničnopolitické dopady, Je pravdepodobne, že podobne ako jej vzor bývalý prezident Kiska sa nedostane ani do Moskvy, ani do Pekingu, ale paradoxne ani do Washingtonu. Dnes je tu antislniečkarsky Trump a po ňom je tu zvolený dlhodobý trend s oslabením slniečkarskeho vplyvu. Napriek tomu budeme mať slniečkarsku prezidentku. O to menší bude slovenský vplyv vo svete. Aj v rámci EÚ bude nová prezidentka len „protokolárnou bábkou“ bez reálneho medzinárodného vplyvu. Všade sa žiada osobný politický intelekt a politické kontakty na mnohé strany a nie ideová a intelektuálna rigidnosť. Asi bude dôslednou nástupkyňou bývalého prezidenta Kisku so všetkými negatívnymi spoločenskými dôsledkami. Žiaľ pre Slovensko.
Nedoriešené posudzovanie okolnosti vzniku jej prezidentského mandátu na Ústavnom súde SR sú ďalšou otvorenou otázkou dotýkajúcou sa dnešnej a budúcej legitímnosti jej postavenia.
Prezidentka Čaputová sa stala fakticky prvou budhistickou prezidentkou Slovenska. Sme v dobe paradoxov. Keď zoberieme tvrdú podporu budhistickej (možno zen-budhistickej) kandidátky zo strany známych lovcov kresťanských (dokonca katolíckych) voličov ako sú pani Hlina, Matovič a iní, tak to vyvoláva otázniky nad ich základnou ideovo-politickou vierohodnosťou. Pri jej predchádzajúcej ústretovosti k utečeneckým kvótam dúfame, že tu nevzniknú časom budhistické (tým menej) moslimské chrámy.
Politické karty boli prezidentskými voľbami rozdané aj pri nižšej účasti voličov v druhom kole prezidentských volieb. Veľa voličov volilo nohami, lebo nemali svojich finálových kandidátov. Kto bude prezidentom pre viac ako polovicu občanov Slovenska, ktorí nevolili, ani nechceli voliť pani Čaputovú. Majú prezidentku, ktorá nie je zjavne ich. Pravdepodobne to tak zostane. O takýchto občanov sa nemožno uchádzať zo strany prezidentky len formálnymi frázami. Pokiaľ ma o realizáciu sľubov z jej strany elementárny a úprimný záujem. Skôr ide od novej prezidentky len o politické divadlo. Treba dôrazne dodať, že po nesplnených očakávaniach príde len zvýšená nespokojnosť zo strany občanov, vrátane jej priamych voličov.
Zdá sa, že nová prezidentka bude viac rozdeľovať slovenskú spoločnosť ako ju spájať. Určite to nebude žiadna morálno-politická autorita, kde navyše nadstraníckosť, nadhľad a ústretovosť bude jej veľmi úzkym profilom.
Záverom uveďme, že pre novú prezidentku Čaputovú dvojnásobne platí po jej inauguračnom prejave základné ľudské pravidlo posudzovania a to od slov k činom.
Inak slovenským občanom zostanú len prázdne prezidentské slová…
A dôvod na vážne zamyslenie a na aktívne hľadanie nových ciest…
Bruno Čanády
