Prvé sväté prijímanie deti v Bazilike svätého Mikuláša v Trnave mali šokujúci priebeh. Prípravy oslavy narušil vážny incident. Niektorí rodičia si neželali, aby rómske dievča sedelo svätom prijímaní pred oltárom v lavici s ostatnými „bielymi deťmi“
Matka rómskeho dievčaťa opísala incident na sociálnej sieti takto: „Viete mi niekto poradiť, kde podať sťažnosť na faru pre diskrimináciu? Máme absolvovať, teda dcérka, prvé sväté prijímanie, boli sme na spovedi a rodičia tých detí chcú, aby moja dcéra nesedela vpredu s ostatnými detičkami, že my ako rodina máme sedieť vzadu,“ napísala matka. Doplnila, že neskôr dostala ponuku, že dieťa môže prijímanie absolvovať aj osobitne.
Prijímanie v bazilike absolvoval aj syn predsedu Trnavského kraja Jozefa Viskupiča. Ten sa o probléme dozvedel,keď vchádzal do baziliky. „Situácia bola pred začiatkom taká, že dievča malo sedieť samostatne vzadu v jednej lavici,“ opísal situáciu pre TASR Viskupič. Kontaktoval kaplána a povedal mu, že preňho je „takýto príklad segregácie neprípustný“ a bol by rád, keby kaplán súhlasil s tým, že dievča bude sedieť spolu s rovesníčkami. „Napokon súhlasil, informoval som o tom prítomné katechétky, ktoré s deťmi boli, a obrad sa uskutočnil tak, že všetky sedeli pokope,“ dodal Viskupič. V záverečnej reči, ktorú Viskupič za rodičov podľa plánu predniesol, poďakoval kaplánovi, že sa zachoval správne, lebo „pred tvárou Boha sme si všetci rovní“.
„Nepredpokladal som, že toto sa môže udiať v mojom meste. Náhoda chcela, že rovno pri prijímaní, kde bol môj syn. Som rád, že vznikla dohoda, a dúfam, že dievčatko si to všimlo čo najmenej,“ uviedol Viskupič.
Na situáciu zareagoval na sociálnej sieit FB aj známy slovenský kňaz, novinár a básnik Karol Lovaš mimoriadne ostro a úprimne takto:
Ilustračné video:
Slovenská wikipedia opisuje Karola Lovaša takto: (brat Šavol) (* 1. október 1976, Trnava, ČSSR) je slovenský premonštrátsky kňaz a autor pôsobiaci v Česku.
Pred vstupom do kláštora bol politickým reportérom a moderátorom Rádia Twist. Komentoval priebeh udalostí zatýkania bývalého slovenského premiéra Vladimíra Mečiara vo vile Elektra. Bol autorom relácie Sauna v Rádiu Twist. V rámci nej pripravoval rozhovory napríklad s Ginou Lolobrigidou, Albanom Carrisim, Carlom Pontim ml., Elenou Obraztsovou, Ultrou Violet, Katarínou Kolníkovou, Hanou Zelinovou, Blahoslavom Hečkom a ďalšími. V roku 1996 získal cenu Literárneho fondu ako spoluautor relácie Žurnál. V roku 1999 bol spravodajcom vo vojnovej Juhoslávii. Pravidelne sa hlásil zo srbského Belehradu a kosovskej Prištiny.
Je absolventom Katolíckej teologickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku absolvoval postgraduálne štúdiá z Teórie a dejín žurnalistiky. Od roku 2016 sa venuje tiež vysokoškolskej pedagogickej činnosti s odkazom na rozhlasovú žurnalistiku. Miestom jeho pôsobenia je Univerzita Karlova. Pravidelné rozhlasové zamyslenia Karola Lovaša uvádza prvý okruh RTVS – Rádio Slovensko. Aktuálne pôsobí ako rehoľný kňaz v materskom želivskom kláštore. Pred rokmi sem práve on priviedol legendu československej hudobnej scény, speváčku a herečku Naďu Urbánkovú, ktorá v areáli kláštora našla nový domov.
Želivský kláštor je dnes opäť miestom vzájomného stretávania sa. S obľubou ho v minulosti pre svoj oddych vyhľadávali napríklad Josef Čapek, Mikoláš Aleš alebo Jiřina Jirásková, ktorá za bratmi jazdila z neďalekej chalupy. Želivskí premonštráti sa aktuálne okrem duchovnej činnosti venujú tiež prevádzkovaniu vlastnej Kláštornej reštaurácie, Kláštorného ubytovania a Kláštorného pivovaru.
V roku 2018 vydal vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov knižný rozhovor s Alojzom Lorencom: „Je štátny prevrat, na víkend domov neprídem“.
Karol Lovaš sa s Alojzom Lorencom stretol prvýkrát v roku 1998 ako novinár. Po dvadsiatich rokoch sa zišli znovu. Spoločný rozhovor katolíckeho kňaza, ktorým sa Lovaš medzitým stal, a bývalého 1. námestníka federálneho ministra vnútra ČSSR, ktorý bol v rokoch 1986 – 1989 zodpovedný za československú Štátnu bezpečnosť, reflektuje dobu minulú i súčasnú. Lorencove spomienky na Gustáva Husáka, Vasila Biľaka alebo Alexandra Dubčeka sú dôležitým svedectvom o dobe spred roku 1989. Lorenc stál ako jeden z hlavných aktérov pri jej konci. Nie je bežné, aby presvedčený ateista pristúpil na rozhovor s kňazom a rozprával sa s ním napríklad o viere, Bohu, cirkvi, o živote a smrti, vine a treste, o odpustení a zodpovednosti. Dramatik a spisovateľ Ján Solovič po prečítaní rukopisu napísal: „Ani jeden nepoužíva prázdne slová. Za prázdne slovo sa dá chytiť. To však nie je tento prípad.“
- Biľakovo svedectvo. 1999.
- Človek. 2000. Kniha básní.
- Za múrmi kláštora. 2004.
- Moje lepšie ja. 2007. Zbierka poézie
- Boží šašo. 2010.
- 18-ročná Slovenská republika. 2011. Kniha rozhovorov s troma slovenskými prezidentmi.
- Kto sa chce naučiť bicyklovať musí aj padnúť. 2012.
- LOVE kalendár 2014. 2013. Kalendár s autorovými myšlienkami a fotografiami.
- Náš Boh nosí zásteru. 2013.
- Pojedači Boha. 2014.
- Já, neposlušné dítě. 2016.
- Je štátny prevrat, na víkend domov neprídem. 2018. (Knižný rozhovor s Alojzom Lorencom).
Ďakujeme Karolovi za TIP.
Zaujímavé TIPY do DENNÍKa POLITIKA odmeňujeme v spolupráci s naším partnerom na reklamné plochy a PR články čiastkou od 10 do 100 EUR.
Vaše TIPY do DENNÍKa POLITIKA zasielajte na email: TIPYdoDENNIKA@dennikpolitika.sk alebo formou SMS na 0950 857 893
NECENZUROVANÉ SPRÁVY ALEBO BULVÁR – prečítajte si, čo je DENNÍK POLITIKA – TU
DENNÍK POLITIKA vznikol ako projekt skupiny nezávislých novinárov a podnikateľov s cieľom zaplniť medzeru na mediálnom trhu a poskytovať správy v takej podobe, ako boli prijaté. V praxi to znamená, že prijatá správa sa nekomentuje (ak sa nejedná o komentár), ale sa podáva v tej podobe, ako bola získaná. Nechávame na čitateľovi, aby si vytvoril svoj vlastný názor. Správy necenzurujeme a necenzurujeme a ani nelimitujeme diskusiu. V tomto sme na európskom mediálnom trhu ako jediní, čo je tvrdenie, ktoré môžeme spoľahlivo dokázať. Veríme totiž, že sloboda slova je absolútna a nie relatívna, ako to je zakotvené v trestnom zákone takmer všetkých európskych krajín, vrátane Slovenska. Ak niekto zaručuje slobodu slova, ale obmedzuje ju tým, že tresce prejavy neznášanlivosti, útoky na inú rasu, náboženstvo, či etnickú skupinu – vlastne tú deklarovanú slobodu slova ruší. Kto totiž určuje ČO JE NEZNÁŠANLIVOSŤ a ČO JE ÚTOK NA INÚ ETNICKÚ SKUPINU? Zase len niekto konkrétny a robí to po línii svojich záujmov.
Poskytujeme priestor KAŽDÉMU, každej politickej strane – a čitatelia si určite všimli, že v tomto nerobíme rozdiel. Môže niekoho nahnevať, že dávame priestor niekomu, kto kritizuje jeho postoje, ale na druhej strane dáme priestor aj na reakciu, či na vlastný príspevok. Doteraz sme ešte NIKOHO neodmietli.
Vieme o tom, že náš denník nie je pre každého. Z tohto predpokladu sme aj vychádzali. Nie každý si chce myšlienky a správy utrieďovať sám. Sú ľudia, čo potrebujú spriaznenosť a pocit spolupatričnosti. DENNÍK POLITIKA je však pre týchto ľudí sklamaním. Poskytuje priestor pre každého a je jednak VÝBEROM informácií z celého sveta a na druhej strane FÓROM na vyjadrovanie pre čitateľov.
Ak sa niekomu zdá, že informácie, ktoré uverejňujeme sú nepravdivé, zavádzajúce a zbytočne škandalózne – mimo realitu, na to máme jednu odpoveď: Môže sa stať aj to. Tak ako všade inde, aj my máme rôzne zdroje informácií, externých spolupracovníkov a chyba sa môže stať. Na druhej strane uverejňujeme informácie, ktoré neuverejní NIKTO a to preto, že má strach alebo sa snaží ich zamlčať.
Čitatelia určite vedia o existencii WIKILEAKS. Jedná sa o sumár neuveriteľne znejúcich faktov a mnoho ľudí tieto informácie nikdy nevidelo. Môžu im veriť a nemusia, nič menej tieto informácie existujú a veľmi pravdepodobne sú aj pravdivé.
Pravda zvykne bolieť najviac. To je fakt, s ktorým sme počítali pri tvorbe nášho denníka, ale práve v tomto sme sa rozhodli nespraviť ústupok a presadzovať nezávislé informovanie a slobodu slova.
Na záver:
Chcete nám pomôcť skvalitniť a zlepšiť DENNÍK POLITIKA? Chcete nám pomôcť informovať verejnosť NESTRANNE, SLOBODNE A NEZÁVISLE ešte lepšie?
Uvítame pomoc stálych prekladateľov (angličtina, francúzština, španielčina, ruština, nemčina, prípadne aj iné jazyky), tvorcov videí, grafikov, informačných analytikov, autorov článkov, programátorov, študentov žurnalistiky, novinárov, jazykových korektorov/korektorky, proste každého, kto chce nejakým rozumným spôsobom zlepšiť obsah DENNÍKA POLITIKA.
Ozvite sa nám na:
alebo na FB
Zdroj:: TU
