piatok , 26 apríl 2019
Home / POLITIKA / Moje najväčšie SKLAMANIE tohtoROČNÝCH PREZIDENTských VOLIEB

Moje najväčšie SKLAMANIE tohtoROČNÝCH PREZIDENTských VOLIEB

Známy európsky analytik pôvodom zo Slovenska, Norbet Kucharík opisuje svoje najväčšie sklamanie z tohtoročných prezidentských volieb.

Čitateľom DENNÍKa POLITIKA prinášame pohľad Kucharíka v úplnom  necenzúrovanom znení ako ju zverejnil na svojom FB profile.

Či tomu veríte alebo nie, spočiatku mal Maroš Šefčovič moje sympatie, dokonca bol v samom úvode prezidentskej kampane mojim favoritom. Človek, ktorého som mal možnosť niekoľkokrát v Bruseli vidieť a aj osobne s ním hovoriť, urobil na mňa dobrý dojem hlavne svojím kultivovaným vystupovaním, profesionalitou a istou dávkou charizmy. Práve preto je pre mňa doslova šokom počúvať jeho výroky k aktuálnym spoločenským témam počas posledných dní. Kto ho pozná, dobre vie, že tento človek sa za posledné týždne neskutočne hodnotovo zmenil a zapiera seba samého.

A nemusíme chodiť ani ďaleko do minulosti. Minulý rok prejavil Maroš Šefčovič záujem byť lídrom Strany európskych socialistov na post predsedu Európskej komisie. V jeho kampani vtedy rezonovala, okrem iného, aj téma migrácie a boj proti extrémizmu. Dokonca ju mal ako svoju prioritu. Dnes, ako kandidát na slovenského prezidenta, zrazu ako jednu zo svojich priorít ohlasuje boj proti kvótam o migrantoch.

Loading…

 

Odhliadnuc od toho, že systém kvót je fakticky mŕtvy návrh, kvôli nesúhlasu vo viacerých členských krajinách, tak sa žiada povedať aj to, že bol to práve on kto z pozície podpredsedu Európskej komisie sa podieľal na príprave tohto návrhu. Ak aj Maroš Śefčovič aktívne nevystupoval za kvóty, nikdy ich verejne predtým nekritizoval. O to väčšie farizejstvo z jeho strany je to aj preto, že práve o kvótach som sa s ním na jednom stretnutí v Bruseli rozprával a sám vtedy zdôrazňoval princíp solidarity s tými členskými krajinami, ktoré migračnému tlaku najviac čelia. Neuveriteľné…

Maroš Šefčovič vo svojich vystúpeniach opakovane zdôrazňuje potrebu upokojiť slovenskú spoločnosť a priniesť zmier. Pritom je to práve on, kto umelo vnáša do predvolebnej diskusie kontroverzné témy, ako registrované partnerstvá, adopcie detí homosexuálmi či migračné kvóty, na ktorých sa sekajú nielen politici v televíznych reláciách, ale aj obyvatelia Slovenska na sociálnych sieťach, v diskusiách pod článkami na internete alebo pri pive dakde v krčme. Počúvať od dlhé roky kovaného eurosocialistu, ktorého politické rodina v Európe práve naopak bojuje za otvorenú spoločnosť a práva pre všetkých bez ohľadu na náboženstvo či sexualitu a s ktorou doteraz vždy verne zdieľal jej hodnoty, ako chce odrazu chrániť tradičné hodnoty na Slovensku, je absolútne nedôveryhodné! Rovnako ako keď úspešný absolvent elitnej moskovskej školy pre komunistických diplomatov sa zrazu pasuje za slovenského križiaka v boji proti chyméram liberalizmu.

Všetci dobre vieme, že funkcia prezidenta je v slovenských ústavnopolitických podmienkach skôr reprezentatívna. Slovenský prezident nie je ten, kto iniciuje zmenu slovenských zákonov. Môže síce odmietnuť podpísať návrh zákona schválený parlamentom, no parlamentná väčšina pohodlne prehlasuje jeho veto. Kvóty na migrantov, ktorí sa na kilometre vyhýbajú Slovensku a komunita LGBT, ktorá si bude ešte musieť vybojovať svoje práva inou, parlamentnou cestou a teda nezávisle od funkcie prezidenta, sú len účelové ťahy od Maroša Šefčoviča, na ktoré sme si, žiaľbohu, za posledné týždne už zvykli.

A takýchto rozporov medzi Šefčovičom komisárom a Šefčovičom kandidátom na prezidenta republiky by bolo viacero. Veď ešte pred pár týždňami rezonovalo v jeho predvolebných rečiach tzv. jadro Európskej únie. Jeho zmyslom je hlbšia integrácia členských krajín EÚ, čo znamená prenos niektorých kompetencií v oblastiach, kde to je potrebné, na spoločné unijné inštitúcie. Dnes zrazu Maroša Šefčoviča osvietilo, keď jeho prioritou je ochrana suverenity Slovenska?

Či už Maroš Šefčovič touto názorovou otočkou o 180 stupňov sleduje snahu nalákať si voličov Harabina a Kotlebu z prvého kola alebo len tým „poisťuje“ svoje šance, aby ho vládna strana SMER-SD po prípadne neúspešných prezidentských voľbách znovu nominovala na post eurokomisára po májových voľbách do Európskeho parlamentu, faktom je, že Maroš Šefčovič začína byť na smiech. Chcel by som vedieť, ako sa po tomto všetkom pozerá každé ráno do zrkadla. Lebo ja si myslím, že to už nie je príjemný pohľad…

Norbert Kucharík

Čitateľom DENNÍKa POLITIKA sme priniesli necenzúrovaný a kompletný pohľad Norberta Kucharíka z Luxemburgu uverejnený na jeho fb profile 19.3.2019.

Ďakujeme Norovi za TIP.

Vaše TIPY do DENNÍKa POLITIKA zasielajte na email: TIPYdoDENNIKA@dennikpolitika.sk

NECENZUROVANÉ SPRÁVY ALEBO BULVÁR – prečítajte si, čo je DENNÍK POLITIKA – TU

DENNÍK POLITIKA vznikol ako projekt skupiny nezávislých novinárov a podnikateľov s cieľom zaplniť medzeru na mediálnom trhu a poskytovať správy v takej podobe, ako boli prijaté. V praxi to znamená, že prijatá správa sa nekomentuje (ak sa nejedná o komentár), ale sa podáva v tej podobe, ako bola získaná. Nechávame na čitateľovi, aby si vytvoril svoj vlastný názor. Správy necenzurujeme a necenzurujeme a ani nelimitujeme diskusiu. V tomto sme na európskom mediálnom trhu ako jediní, čo je tvrdenie, ktoré môžeme spoľahlivo dokázať. Veríme totiž, že sloboda slova je absolútna a nie relatívna, ako to je zakotvené v trestnom zákone takmer všetkých európskych krajín, vrátane Slovenska. Ak niekto zaručuje slobodu slova, ale obmedzuje ju tým, že tresce prejavy neznášanlivosti, útoky na inú rasu, náboženstvo, či etnickú skupinu – vlastne tú deklarovanú slobodu slova ruší. Kto totiž určuje ČO JE NEZNÁŠANLIVOSŤ a ČO JE ÚTOK NA INÚ ETNICKÚ SKUPINU? Zase len niekto konkrétny a robí to po línii svojich záujmov.

Poskytujeme priestor KAŽDÉMU, každej politickej strane – a čitatelia si určite všimli, že v tomto nerobíme rozdiel. Môže niekoho nahnevať, že dávame priestor niekomu, kto kritizuje jeho postoje, ale na druhej strane dáme priestor aj na reakciu, či na vlastný príspevok. Doteraz sme ešte NIKOHO neodmietli.

Vieme o tom, že náš denník nie je pre každého. Z tohto predpokladu sme aj vychádzali. Nie každý si chce myšlienky a správy utrieďovať sám. Sú ľudia, čo potrebujú spriaznenosť a pocit spolupatričnosti. DENNÍK POLITIKA je však pre týchto ľudí sklamaním. Poskytuje priestor pre každého a je jednak VÝBEROM informácií z celého sveta a na druhej strane FÓROM na vyjadrovanie pre čitateľov.

Ak sa niekomu zdá, že informácie, ktoré uverejňujeme sú nepravdivé, zavádzajúce a zbytočne škandalózne – mimo realitu, na to máme jednu odpoveď: Môže sa stať aj to. Tak ako všade inde, aj my máme rôzne zdroje informácií, externých spolupracovníkov a chyba sa môže stať. Na druhej strane uverejňujeme informácie, ktoré neuverejní NIKTO a to preto, že má strach alebo sa snaží ich zamlčať.

Čitatelia určite vedia o existencii WIKILEAKS. Jedná sa o sumár neuveriteľne znejúcich faktov a mnoho ľudí tieto informácie nikdy nevidelo. Môžu im veriť a nemusia, nič menej tieto informácie existujú a veľmi pravdepodobne sú aj pravdivé.

Pravda zvykne bolieť najviac. To je fakt, s ktorým sme počítali pri tvorbe nášho denníka, ale práve v tomto sme sa rozhodli nespraviť ústupok a presadzovať nezávislé informovanie a slobodu slova.

Na záver:

Chcete nám pomôcť skvalitniť a zlepšiť DENNÍK POLITIKA? Chcete nám pomôcť informovať verejnosť NESTRANNE, SLOBODNE A NEZÁVISLE ešte lepšie?

Uvítame pomoc stálych prekladateľov (angličtina, francúzština, španielčina, ruština, nemčina, prípadne aj iné jazyky), tvorcov videí, grafikov, informačných analytikov, autorov článkov, programátorov, študentov žurnalistiky, novinárov, jazykových korektorov/korektorky, proste každého, kto chce nejakým rozumným spôsobom zlepšiť obsah DENNÍKA POLITIKA.

Ozvite sa nám na:

redakcia@dennikpolitika.sk

alebo na FB

spracred.

Zdroj info a foto: TU

Loading…

Komentáre

Komentár

Pozrite sa tiež

VIDEO: ŽIADEN politik mi nepomohol. ŽENA bez nôh a rúk ĎAKUJE len BOHu.

Kolumbíjčanka Zuly Sanguino sa narodila so vzácnym genetickým Tetra-amelia syndrómom bez nôh a rúk. Jej rodina …

Jeden komentár

  1. komunista čo chodil do kostola pripravil kedysi môjho otca o prácu niesi v KSČ niesi nič a tu niekto arogantne nám starším tvrdí, že je to v poriadku no nieje ty si nebol 2 roky v 50 rokoch nezamestnaný
    Števo

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *