Vôbec na nič. Jednu úlohu na Slovensku ale plnia úplne dokonale. Je to úloha robiť kokosoviny, ktoré vôbec nič neriešia.
Posledné fotky Magáta, Mišúna o pracovných táboroch sme dostali do redakcie DENNÍKa POLITIKA od nejakej dobrej duše do 10 minút po ich zverejnení na internete. Jeden z kolegov navrhol ich zverejnenie a požiadal moju osobu, aby som k tomu napísal hneď aj komentár. Odmietol som. Načo zverejňovať úplne nepodstatnú fotku s kokosovinou od ľudí, ktorí veľa rozprávajú a málo konajú. Nezverejnil to DENNÍK POLITIKA, zverejnili to Aktuality. Ak to bol zámer Magáta a Mišúna, dostať sa do médií a prežiť tým mediálny orgazmus, tak dosiahli čo chceli. Čo však títo dvaja vyriešili? Nič. Vôbec nič. Dali príčinu vládnej moci a systému, aby mohol ukazovať, že je potrebné napríklad navýšiť financie na boj proti extrémizmu. Títo takzvaní extrémisti dosahujú svojimi hlúpymi činmi to, že mimovládky môžu žiadať peniaze na boj proti extrémizmu, novinári môžu písať o extrémizme, policajti a SISka môžu žiadať navýšenie financií a počtu ľudí na boj proti extrémizmu. Títo extrémisti sú však nebezpeční pre spoločnosť iba naoko. Za posledných 20 rokov sa na Slovensku neudial žiaden faktický extrémistický čin. Vôbec nič, čo by vykazovalo znaky extrémizmu vo fyzickej podobe a znamenalo ohrozenie systému alebo vládnej moci. Prázdne reči a vykrikovanie „extrémistov“ na mítingoch s chabou účasťou verejnosti, posedávanie na zemi, keď im dohodnutí policajti zabránia ísť na zhromaždenie, vypisovanie kokosovín po internete a podávanie jalových trestných oznámení. To sú „činy“ slovenských extrémistov. Nula bodov vo veci činov, ktoré by reálne mohli ohroziť súčasný systém. Človeka potom nie náhodou napádajú len dve možnosti. Buď sú slovenskí extrémisti extrémne hlúpi, ak takto hlúpo konajú alebo jednoducho spolupracujú so súčasným systémom robením zbytočných kokosovín. Samostatnou kapitolou na rozdiel od Mišúna a Magáta, ktorí výkonnú a ani inú moc v súčasnosti nemajú je župan Kotleba. Kotleba je vyše desať rokov považovaný za naj extrémistu na Slovensku. Čo reálne tento „extrémista“ urobil? Podaril sa mu fenomenálny úspech a stal sa bystrickým županom ani nevie ako.
Výsledok? Nezamestnal ani tisíce cigánov ako sľuboval, ani tých cigánov nijako nevyriešil ako tiež sľuboval. „Bojuje“ proti utečencom, ktorí na Slovensko nechodia a nechodia. „Bojuje“ proti Európskej únii ale eurofondy chce a prijíma.
Zbiera podpisy pod petície, vypisuje otvorené listy politikom, podáva trestné oznámenia, chodí po mítingoch, kde na všetkých a každého nadáva. Nič však reálne proti systému neurobil. Vôbec nič. Človek, ktorý má reálnu a výkonnú moc vyvesuje čierne vlajky a vyvesuje plagáty proti NATO. Proste robí úplné koksoviny. Je to zámer alebo náhoda? Kontinuálne robenie zbytočných kokosovin zo strany Kotlebu namiesto toho, aby fakticky ohrozoval tento systém vzbudzuje dôvody, že menovaný so systémom spolupracuje.
Pravda vždy vyjde najavo. Čas ukáže, či naši slovenskí extrémisti nie sú náhodou len spolupracovníci, nedajbože agenti. Alebo sú možno len fakt takí hlúpi, že kokos. V tom prípade by do slovenského parlamentu dobre zapadli. Neškodní hlupáci by v slovenskom parlamente žiadnu škodu neurobili.
Poznámka na záver pre extrémistov: Hitler skončil v base, lebo ohrozoval politický systém v Nemecku. Pokúsil sa o reálny puč. Hitler nesedel na demonštráciách s prekríženými nohami na zemi, nepodával jalové trestné oznámenia, nerobil zbytočné kokosoviny. Nebol hlúpy a bol skutočným extrémistom. Na rozdiel od našich slovenských. Na Slovensku totiž nie sú žiadni skutoční extrémisti. Sú to len hlupáci alebo spolupracovníci, či agenti, ktorí sa na extrémistov hrajú.
O prípadnom trestnom oznámení na moju osobu od slovenského naj extrémistu za „ohováranie“ v tomto komentári budeme čitateľov DENNÍKa POLITIKA informovať. Žiadnu inú reakciu na tento komentár totiž očakávať nemôžme, lebo na férovku naj extrémista gule nemá 🙂
Inak gratulujem Mišúnovi a Magátovi, že sa fotkou o pracovných táboroch dostali aj do DENNÍKa POLITIKA. Kotleba sa samozrejme na ich kokosovine ako obvykle len priživil a v DENNÍKu POLITIKA sme ho spomenúť museli, lebo bez neho by bol komentár len o dvoch hlupákoch a žiadnom spolupracovníkovi, či agentovi systému.
Marian Zaboj
redaktor
